Oslava Rodovho dňa v sebe spája hody a dožinkové zvyky. Sú zamerané na vyslovenie vďaky prastarému božstvu za zavŕšenie hospodárskeho roka. Najčastejšie sa pri ňom obetoval kohút, alebo kozľa. Zviera bolo zabité verejne, často všetkému predchádzal improvizovaný súd a obeť vykonal vybraný jedinec. V našich podmienkach sa ako aj u našich predkov používa zástupná obeť vo forme figúrky z cesta alebo hliny. Rod je božstvo ktorému sa prikladá zodpovednosť za stvorenie Všehomíra a tak je oslava stvorenia tiež súčasťou obradu.
Po príchode na božište si všetci zúčastnený umyjú ruky a pristúpi sa k zapáleniu ohňa, čo sa vlastne robí pred každým obradom bez výnimky: žrec vyzve pomocníka aby zapálil oheň a zavolal tak predkov. Ten pomocou ocieľky, kameňa a práchna zapáli oheň, zatiaľ čo je spievaná pieseň:
Zakresaj na oheň, ocieľka o kameň
Pradávny rituál nech sa zrodí oheň.
Skrze tie plamienky brány sa otvoria
Cez ne a spomienky predkovia hovoria.
Bodaj ste všetci tu cez rok šťastie mali
Že v kruhu nad ohňom, že ste spomínali.
Kruh zúčastnených sa pomaly pohne opisujúc kruh v smere hodinových ručičiek, v smere pohybu slnka, pri čom sa spieva jednoduchá pieseň, ktorú žrec predspevuje a ostatný po ňom opakujú.
Vzývame Roda, chválime Roda,
Obety jemu: chlieb, soľ i voda.
Počas spevu a chôdze okolo seba rozhadzujú soľ, omrvinky z chleba, zrno, alebo šošovicu, bôb...akúkoľvek drobnú poživeň. To vychádza z povery v strigy a zlých démonov, gazdovia počas stridžích dní sa pred nimi chránili tak že okolo seba rozsypávali spomínané ingrediencie. Zlé sily cez ne nemohli prejsť kým to všetko neporátali.
Z čistých dlaní pre teba obeta.
Nech iskry zaletia ďaleko do sveta.
Nech si nájdu srdcia, duše spriaznené,
Nech teba vzývajú volajú po mene.
Kiež nikdy nezhasnú tie iskry z popola.
Kiež je zabudnutý ten kto ťa nevolá.
Bo ten čo ťa pozná to je pravdy posol
a z tých čo ty nepoznáš zostane len popol.
Na bielej škrupine symbol maľovaný
v ňom sa život vinie jak symbol pletaný.
Ty si rozbil vajce, tak si stvoril všetko.
Daroval si život na počiatku vekov.
Pod tenkou škrupinou skryl si svetlo sveta
je v ňom slnka tvár do zlata odetá.
Poznal si večnosť, spojil ju vláknami,
nebo si ozdobil jasnými hviezdami.
Oddelil si nebo i zem, tak i nám pomôž
Nech ako ty vieme čo pravda čo lož.
Vnášame modlitbu do tíšiny lesa,
kde bez tvojej vôle lístok nepohne sa.
Ku nohám modly sa položia obetiny, najmä chlieb, soľ a voda v nádobe k tomu na to určenej (tá na meste ostane až do ďalšieho roka).
Žrec: keď sa stvoril svet ty jediný si bol pri tom.
Zúčastnení postupne rozbíjajú vajíčka na ktorých je namaľovaný symbol, ktorý zodpovedá vete ktorú pri tom každý jednotlivec vysloví.
Napr:
Slnko vyšlo z tvojej tváre
Mesiac z tvojej hrude
Svetlé hviezdy z tvojich očí
Jasné zore z tvojho obočia
Temné noci z tvojich myšlienok
Bujaré vetry z tvojho dychu
Iskrivé vody z tvojich zreníc
Zlaté klasy z tvojich vlasov
Štedrá zem z tvojich dlaní
Burácajúce hromy z tvojho hlasu
Biele dni z tvojho úsmevu
Dažďové mraky z tvojich sĺz
Nebesá z tvojho temena
Podsvetie z tvojich chodidiel
Vysoké skaliská z tvojich kostí
Hlboké lesy z tvojho vnútra
Ďaleké stepy z tvojho jasného pohľadu
Šíre moria z tvojich sĺz
Vysoké stromy z tvojich mihalníc
Na poradí v akom jednotlivci vyslovujú tieto slová nezáleží. Vajíčka sa rozbíjajú o kameň ktorý leží modle pri nohách.
Žrec: Vďaka ti za zozbieranú úrodu. Našu snahu odmeňuješ darmi ktoré berieme s vďakou a my ťa neprestávame velebiť. Prosíme ťa, daj aby aj nasledujúci zber bol tak štedrí ako tento.
V kruhu koluje medovina, žrec prvý odleje dúšok matke zemi, pozdvihne roh hojnosti k nebu odpije si a potom ho v tom nasledujú ostatní.
Následne žrec prednesie hlavnú modlitbu:
Velebím ťa najvyšší Rod – tvorca za to že si ma viedol i telo moje svätyňu ducha môjho i učinil si ma odolného nemoci a zraneniu. Upevnil si moje dlane dennými starosťami, môjho ducha si upevnil, pravdou a spravodlivosťou obdaril.
Rod ty si náš najstarší boh. Klaniame sa ti, lebo ty si stvoril náš svet na počiatku vekov, ty si rozbil životodárne vajce a tak si stvoril všetko. Ty si oddelil nebo i podsvetie, ty si oddelil pravdu od krivdy. Prinášame ti obety aby si neodvracal svoju tvár od detí slovanstva a pomáhal i nám v živote, ako si pomáhal našim predkom
Rod otec – nebesia i hlbiny otvárajúci. Nezničiteľná je tvoja sila vo všetkom. Tak na tajomnej oblohe, pokornom svete i temnom podsvetí. Tvoja sila je všemocná, plynúca ako oblaky pod nebesami, mäkká ako zem i tvrdá ako úder Svaroga, syna tvojho.
Ty si otec otcov Rod –stvoriteľ. Nech sa obnovujú jasné ohne každým novým dňom, nech sú vykonané tvoje úmysly. Vyzývam ťa všemohúci Rod každý deň v myšlienkach svojich – dedičstvo pokolení nedaj vyrvať z našej pamäte, nedovoľ zabudnúť svojim deťom.
Príjmi tieto dary, príjmi žertvu vykonanú na slávu činov i mena tvojho. Daj zahorknúť ľútosti v našich srdciach. Jasným plameňom prinavráť dni v slovách – SLÁVA RODU.
Príjmi všetky dary čo sa z ohňom skrížia, nech zapália nám srdcia, plamene neublížia.
Účastníci vložia do ohňa individuálne obety z cesta, alebo hliny, ktoré svojou formou vyjadrujú osobnú túžbu jednotlivca.
Obrad sa tým skončil a po dopití medoviny všetci odchádzajú k hostine na ktorej čo najviac zjesť a vypiť sa považuje za prejav zbožnosti.
Žaba
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára