Izidor Žiak - Somolický

Posvätnou mysľou teba pozdravujem,
ty, pekných duší rajská záhrada,
pri vodách tvojich pnú sa pevné stromy,
keď inde každá haluz uvädá.
Narástli roky, zrástli strasti, biedy,
i šťastie skvitlo – škoda zašlých krás!
Pod nebom tvojim poznával som slávu
a tu som v tvojom lone – dieťa zas.
Zkvitla ti doba plná svetla, slávy,
oj, kde sú znaky tvojich slávnych hôd?
Ja vidím s bôľom: kvíliš nad rumami,
Čo spálil chrámy odrodený rod...
Záhrada rajská, Turiec maľovaný,
vždy v srdci nosím milý obraz tvoj;
ver, často v krásach tešievam sa tvojich,
len drž sa mužne, na stráži vždy stoj!