pondelok 9. marca 2009

Život našich predkov IV.


Zberné a koristné hospodárstvo I.časť



Kvalitné prírodné prostredie poskytovalo od pradávna dobré možnosti získavania a zužitkovávania rozmanitých rastlinných a živočíšnych produktov. Dary prírody slúžili ľuďom predovšetkým na konzumáciu, kŕmenie hospodárskych zvierat, liečenie, ale aj na ďalšie potreby roľnícko – pastierskeho prostredia.

Bežne používanou koreninou, pokým ju nenahradil petržlen a pažítka, boli listy zádušníka, ktorý rastie ako burina pri plotoch a v záhradách. Konzumovali sa však aj iné druhy rastlín, ak napr. listy pŕhľavy, skorocelu, mladých bukov a štiavu kyslého.
Míňajúce sa zásoby krmiva pre dobytok a ovce dopĺňali obyvatelia osekávaním výhonkov listnatých stromov. Hydine a ošípaným trhali jarnú pŕhľavu, púpavu, nátržník husí. Pre kravy k pôdoju vytrhávali listy vňať čakanky štrbáka, podbeľa, púpavy. Dôležitou úlohou leta bolo pripraviť na zimné obdobie doplnkové krmivo pre ovce a kozy – letninu. Boli to tenšie listnaté vetvy stromov a kríkov, ktoré sekali alebo lámali a vo viazaniciach ich odkladali. Kŕmenie hospodárskych zvierat letninou bolo rozšírené vo všetkých horských oblastiach Slovenska, najmä tam, kde je dokázaný vplyv valaského hospodárstva.

Ľudia oddávna zbierali kvety, listy a korene pre ich liečivé účinky. Z menších lesných a poľných rastlín zbierali na rany, boľavé miesta a opuchliny listy skorocela väčšieho, podbeľa liečivého, listy jahody, kostihoja srdcovitého, chrenu, lopúcha, slezu a kopytníka. Na zábaly natrhali listy paprade samčej, brezy, lipy. Na prípravu liečivého kúpeľa zbierali ihlicu tŕnistú prasličku roľnú a rascu lúčnu. Na odvary pre ľudí a hospodárske zvieratá si aj do zásoby nasušili kvitnúcu vňať túžobníka obyčajného, mätu priepornú a konský štiav. Z jari na liečivý čaj trhali kvety podbeľa, prvosienky jarnej a pľúcnika lekárskeho. Na zdravotno – preventívne čaje trhali a do zásoby sušili kvety a listy jahody, maliny, repíka lekárskeho, pamajoránu obyčajného, alchemilky obyčajnej, ľubovníka bodkovaného, materinej dúšky, kvety tŕnky, hlohu a bazy čiernej.

V zbernom hospodárstve mali význam korene a hľuzy slúžiace na konzumovanie a liečenie. Pastieri na slnečných stráňach vyberali krasovlas bezbyľový a hrachor hľuznatý. Korene, ktoré dávali do pálenky, aby sa dosiahol liečivý účinok, sú koreň chrenu, lopúch a najmä horca. Obľúbeným bol koreň sladiča obyčajného, ktorý vyhľadávali drevorubači a pastieri na skalnatých miestach. Pre sladkú chuť ho žuli a sladievali si ním čaj. Dodnes je obľúbeným liečivým koreňom kostihoj lekársky a koreň ostružiny černicovej.

Semená bukvíc zbierali ženy pri hrabaní lístia na podstielku pre dobytok. Vysušené ich deti lúskali a jadierka jedli. Množstvo nosili vo vreciach do záboja na lisovanie pôstneho oleja. Zber plodov borievky obyčajnej (borovičky) bol záležitosťou mužov, otĺkali ich na prestrené plachty, čistili a predávali. Viaceré lesné plody zbierali najmä deti – pastieri. Obľúbené boli jahody, ktoré rástli v mladej tráve košarovanej ovcami. Okrem jahôd zbierali aj lesné egreše, bobule hlohu, mrazom ošľahnuté trnky, zrelé šípky a plody jarabiny a čučoriedky. Doteraz sa zbierajú šípky a trnky, ktoré sa využívajú na liečivé čaje a na prípravu domáceho vína. Zber malín slúžil aj ako zárobok pri predaji.
Sladké plody poskytovali nielen nízke rastliny a kríky, ale aj divo rastúce stromy. Napríklad čerešňa vtáčia, planá hruška a jabloň. Hrušky hniličky boli sladkou pochúťkou jablká sa dávali do suda s kapustou.
Na zber orechov liesky obyčajnej sa chodievalo po skončení žatvy. Oberali ich priamo s kríkov, alebo ich zbierali pod lístím. Vo vreci ich nechali odpariť, aby sa od vrchných šupiek ľahšie čistili. Potom orechy sušili a odkladali. V zime ich konzumovali väčšinou deti a obdarúvali nimi driapačky peria alebo skupiny Barboriek či Lucií.

Bebo

Žiadne komentáre: