Slnko neúnavne putuje, otáča sa celú svoju existenciu, akoby niečo hľadalo. Človeku sa z jeho pohľadu môže zdať, že on sám je ako to večne pohyblivé, nebeské teleso. Putuje, tvorí, hľadá a raz za rok, (to je teraz), sa na chvíľu zastaví a obzrie späť, rovnako ako Dažbog na svojej zdanlivej púti oblohou. Pri oslave zimného slnovratu si položí otázku : Kto som? Prečo som práve tu? Kam pôjdem? Toto je práve čas zastaviť a zamyslieť sa nad tým čo vytvoril.
Na oslavu zimného slnovratu sa nás zišlo bezmála tri desiatky, zväčša zo stredného Slovenska. Ľudia k nám merali niekedy skutočne dlhú cestu a väčšina sa vracala v ten istý deň aj domov. Bolo pre nás veľkou poctou, že prejazdené kilometre mali svoj cieľ v Turci, a že k skromnému obradu ľudia merali cestu zo Žiliny, Prievidze, Bystrice, Nitry, alebo z Bratislavy. Všetkým Vám patrí nevýslovná vďaka.
Snáď ani nemá zmysel opisovať všetko dopodrobna. Kto by to čítal, keď ste skoro všetci boli pri tom? Aj tí čo pri tom neboli, poznajú nemenný priebeh z predošlých rokov. Po tom čo sme sa po dlhom čakaní pozbierali (poslední ako vždy Martinčania), vybrali sme sa hľadať miesto pre obrad. Slávime ho vždy na tých istých miestach, no vždy kúsok stranou od oslavy z predošlého roka, pričom presné miesto zvolíme na poslednú chvíľu. Tentoraz nás prijala húština dostatočne priestranná...pre obrad o troch ľuďoch, lenže nás bolo takmer desať krát viac.
Volanie predkov, chvála Dažbogovi, vládcovi nebeskej oblohy, aj veštenie bolo ako vždy sprevádzané komentármi a poznámkami, ktoré snáď nikoho nenechali na pochybách v tom, že turčiansky rodnoverci sú pomerne neformálny a maska náboženskej vážnosti sa tu nenosí. Po rozlúčení sa z predkami sa vytiahla medovina, potom ďalšia a ďalšia, až do doby kým skoro každý nedržal v každej ruke niečo a nemal to komu posunúť. Mladý Dažbog usadal za hory Malej Fatry a denné svetlo mizlo s ním. To už bol čas premiestniť sa pod strechu, usadnúť, zajesť a vypiť si, rozviazať jazyky a spätne ich uzliť pitím piva.
Snáď ste sa všetci dostali bezpečne domov, snáď neľutujete, že ste prišli. Slnko vychádza denne a každý rok obnovuje svoju silu. Verím, že sa z toho naďalej budeme tešiť spoločne, v kruhu okolo obetného plameňa.
Slnko je tu už miliardy rokov a ďalšie miliardy tu ešte bude, no my toľko času nemáme. Náš život počítame po dňoch, preto nech každý nasledujúci je naplnený radosťou a iskrami tvorivosti, až do času kým Morana nesfúkne ľadovým dychom naše sviece horiace v útrobách Žalova, do času, kým stojí šíre nebo nad nami.
Žaba
5 komentárov:
Veru pekne napísané . A mne sa pozdávalo aj hodovanie potom,ale ospravedlňujem sa, že som odišiel pomerne skoro, už o pol jednej :) Všetci v bezpečí došli domov?
O Prievidzi neviem ako dorazila domov. Hodovačka bola fajn, len sme boli porozliezaní po celej krčme, vzadu bolo malo miesta, alebo možno niektorí trucovali, neviem.
No to inak aj mňa zaujíma, ako dopadli Prievidžania, lebo človek čo ich mal ubytovať sa ma na druhý deň pýtal, prečo neboli u neho.
Inak bolo parádne! Príjemná rodinná atmosféra, trošku väčšia než minulý rok. Tento obrad je vskutku rozmanitý a pestrým ho robí návštevnosť. Nebudem písať report, aj keď som pôvodne chcel, lebo Žaba ho napísal veľmi pekne. Dúfam, že sa do budúceho roka zasa všetci stretneme a pospomíname na to minulé a načneme tak ďalší, verme, že znova úspešnejší rok!
Sláva novému Slnku!
Pekne napísané Žaba. Prievidza došla domov bez problémov s 3 l medoviny v zálohe pre prípad náhleho ochladenia, ale keďže nebola nejaká extra zima, tak sme zvolili alternatívu pobytu na Vašej miestnej stanici miesto otravovania p. Mariána. Boli sme radi s Čaradom za opätovné stretnutie s Vami, za obrad, za rozhovory, kapustnicu i pivo. V rámci návštevy Vášho mesta sme boli i na Národnom cintoríne zapáliť sviečky našim dejateľom za čo som veľmi rád. Teším sa na najbližšie stretnutie s Vami a posielam pozdrav aj v mene Čarada. Branislav
Vďaka všetkým,ktorí prišli.Starým aj novým tváram.Dúfam,že aj iné naše obrady v roku budú mať podobnú odozvu.Aspoň si potom môže človek povedať,že jeho snaha nevyšla nazmar.Teším sa opäť o rok...
Zverejnenie komentára