utorok 3. septembra 2013

Noc Besov VII.






Skyforger

Tento víkend máme za sebou už siedmy „ročník“, prevažne metalového mini-festivalu Noc Besov s podtitulom Čas mýtov a legiend. Výnimočnosť oproti predchádzajúcim častiam bola rozhodne v programe pozostávajúceho z nehudobných častí a rozšírenie pola pôsobnosti účinkujúcich aj na terasu za klubom. Toto oživenie návštevníci privítali a tak sme sa mohli na čerstvom vzduchu zabaviť a aj čosi poučiť. Program sa pre zvukára musel čosi posunúť, ale za to mali mnohí ľudia čas na privítanie či popitie nejakého toho nápoja. Ja osobne som zvolil obe varianty. Keďže som sa deň predtým dozvedel o tom, že budem účinkujúci, potreboval som aj zahnať trému. A tak sa začal celý program Prednáškou o pohanských povstaniach Slovanov vo včasnom stredoveku. Opisovať účinkujúcich z morálnych dôvodov nebudem, ale môžem povedať, že sme zožali potlesk a po vystúpení som si odniesol aj nejakú tú pochvalu či kamarátske rýpnutie do inak skromnej povahy. Po nás nastúpil náš kamarát a esteticko-filozoficky zameraný človek Tvor. Jeho príspevok sa týkal hudobnej kultúry dnešnej pohanskej metalovej subkultúry a mal si myslím celkom dobrý obsah. Bol dosť kritický a snáď mnohí si zobrali z neho aj ponaučenie. Ale ktorí ste ostali dotknutí, môžem Vás ubezpečiť, že sa tento kritik celkom dobre zabával aj na metalovej hudbe počas koncertu a nemusíte si robiť o neho starosti. Po dlhšej pauze nás zaskočila správa o poľskom zoskupení Baby, ktoré mali problém s prepravou. Mali prísť neskôr, no nakoniec neprišli vôbec. A tak sa program trošku zmenil. Nasledoval Ragnarok. Celkom vtipne prednesený, no s plnou vážnosťou samozrejme. Po ňom pokračoval bod programu, ktorý som zmeškal. Neviem či sa ten Perún tak rýchlo vybavil s tým Zmejom, no musel to stihnúť do objednania si piva pri bare. A tak som ostal chvíľu smutný. No ešteže poznáte polovicu návštevníkov a má vás kto rozosmiať. Jedna pikoška mi ale predsa len neušla! Istý čierny maskot pohanského obchodu Arkona, nesúci meno jedného seriálového vraha nesúhlasil s maskou účinkujúceho, vari tak hrôzostrašnou. Jeho návrh dokonca obsahoval lopatu. Nuž, moderné psy nehrabú asi zem ručne. Darwin by zatlieskal! Ak sa nemýlim, tak väčšina ľudí sa už pomaly začala presúvať k baru. Nešlo ale len o osvieženie. Zazneli tóny prvého hudobného hosťa festivalu, litovský neofolk Gyvata. Musím sa priznať, že ma naživo moc neoslovili. Mal som pocit, že ich to nebaví. No ľudia ich prijali kladne. Oveľa lepší pocit som mal z druhej kapely. To, čo predviedli Poliaci Jarun sa dá nazvať len fantastickým. Skutočne našľapaný a zároveň progresívny black metal s dávkou folku či art rocku ukázal aj prvé tancovačky pod pódiom. Ešte dnes si hmkám niektoré melódie a pri najbližšej možnej príležitosti si kupujem album! Poľská scéna rodí klenoty stále a potvrdzuje svoj dominantný status na dnešnej pohanskej scéne. Odporúčam každému! Po nich nasledovali jediní hudobní zástupcovia našej vlasti. Aeon Winds som videl už asi 5 krát. Chalani sú už ostrieľaní hudobníci a majú za sebou účinkovanie v mnohých kapelách. Tentokrát si ale pripravili pre svojich verných pár bonusov. Po zahratí svojho atmosférického black metalu zazneli tóny aj z iných projektov. A tak okrem tradičného bonusu Stronghold of Wotan Wolves boli aj prídavky z Concubia Nocte a Sirin. Posledný menovaný projekt prišiel spevom a píšťalou podporiť aj jeho zakladateľ SturmWolf. Zaznela obľúbená Moja otčina z rovnomenného albumu a chalani si odniesli od publika zaslúžené ovácie. Po nich sa rozvášnený dav mohol chvíľu ukľudniť. Nazvučovala sa hlavná hviezda večera, lotyšská metalová legenda Skyforger. Mnohých zamrzela správa o absencii jedného člena. Chýbala jedna gitara a folklórne nástroje. A ako si títo matadori poradili s týmto problémom? Poviem, že metalovo! Ich koncertný set bol plný sily a odkazu všetkých albumov. Dav sa ich nevedel nabažiť, až to preháňal. Zaznela aj moja obľúbená hitovka, ktorú som nečakal - Migla, Migla, Rasa, Rasa. Malo ísť o poslednú skladbu, no Baltov nikto domov nepustil. A tak sme mali aj prídavok. A ja som konečne po minulých neúspechoch videl túto bandu, ktorá mastí svoje nástroje už 20 rokov. Čakanie sa rozhodne vyplatilo! No večer nie a nie skončiť. Nie a nie ukľudniť fanúšikov. No ubralo sa na gitarovej intenzite a nahradila ju moravská elegancia. Tá prišla s ansáblom Tomáša Kočka a jeho orchestra. Tento projekt som mal už možnosť vidieť dvakrát predtým a vždy išlo o profesionálne vystúpenie, dokonale zahraté a predvedené. Aj s tými „nečakanými bonusmi“ na záver, ktoré si Tomáš vždy tak pekne okomentuje. Fanúšikovia sa nevenovali pogu a nahradili ho sympatické, prevažne ženské tance. Cítil som sa ako pri slnovratových oslavách. Orchester nám hral veci z nového albumu, no zabrúsil aj do starších vôd. Odkaz festivalu vzorne ctil a vyberal skôr pohanskejšie ladené skladby. Fanúšikov prekvapila aj pieseň Pohanská, kde autor poznamenal jej pôvod v diele Juraja Červenáka a možný prídavok Slovenská. Ľudia si pospevovali a panovala taká rodinná atmosféra. Už len ten ohník chýbal a lúka k tomu. Po tejto kapele mali mnohí pocit, že už koncert skončil a odchádzali rozradostení domov. No boli sme aj takí, čo sme si nenechali ujsť ani poslednú kapelu. Rakúšania Waldschrat si ale tričko poslednej kapely celkom užívali. Predviedli klasickejší black metal a poslední pogujúci si tak mohli znova ponaprávať svoje končatiny. Odkazovali predovšetkým na nórsku scénu 90. rokov, no miestami som mal pocit, že tam počujem aj nemeckú legendu Moonblood. Výber hosťa preto mnohých prekvapil a na pódiu sa zjavil Ingvarr z moravskej kapely Žrec. Ten odohral s chalanmi jednu skladbu a tak oživil svojím prednesom záver koncertu. Danke schön! Koncert bol výborný, kapely tiež a aj nehudobný program stál za to. Okrem vystupujúcich prišlo akciu podporiť aj niekoľko obchodov. A tak si mohli ľudia zakúpiť nejaké to tričko od Arkona Pagan art shop, cédečko tvrdšieho razenia od Tryzna Productions, podporiť tradičné remeslo skrz združenie Kovlad, alebo si zaobstarať čo-to od Žiarislava a jeho vydavateľstva Diva. Ten mi pri rozhovore naznačil, že keď príde domov, zahrá si niečo tvrdšie na gitare. Možno predzvesť niečoho nového? Po prečítaní by mal človek pocit, že bolo všetko dokonalé. Ale to nebolo. Pár ľudí trápili rôzne kuriozity a boli aj nejaké konflikty. Do detailov zabŕdať nebudem, no rock and roll si nevyberá. Snáď sa páni do budúcna polepšia a zažijeme opäť neopakovateľné koncerty. Tento medzi nich určite patrí a budeme si určite všetci priať, nech po Perunici neskončí aj Noc Besov. Bola by to škoda, tak všetci poslúchajte! Do skakavenia priatelia!

Raslavien


Gyvata

2 komentáre:

Anonymný povedal(a)...

Ake kuriozity a konflikty? Podla facebook stranky Noc Besov uz dalsi nebude, kvoli tomu...

Raslavien povedal(a)...

Pár jedincov sa nevedelo vpratať do kože z dôsledku nadmerného požitia lahodných nápojov. Škoda.