Ešte si zaspomínajme

   

 Niektoré veci zostávajú, iné sa menia. Ani posledný zimný slnovrat nebol iný. Opäť sme sa stretli v dobrej zostave, opäť na rovnakom mieste. Ani kapustnica nechýbala ako každý rok. No predsa len je vždy niečo iné. A tento rok dominovala zmena v počasí.

   Asi si na to už musíme zvyknúť, že počasie býva v poslednej dobe vrtkavé. No nezmeníme to a z časti nám to vyhovovalo. I keď sa musím priznať, mne ten sneh aj mráz chýba. Zima nech je taká aká má byť. No poniektorí si užili aj prechod blatistou cestou po návrate z obradu. Aspoň majú na čo spomínať.

   Stretli sme sa ako každý rok pri Sviečke (ale nie tej adventnej). Dlho som čakal, kým sa Oravci dotrepú až ku krčme, aby mi pomohli odniesť kapustnicu a ostatnú poživeň. No nakoniec som sa dočkal a s radosťou zazrel obďalej stôl s posádkou z Hornej Nitry. Ej veru, hneď mi bolo veselšie. Stôl sa naplnil a ja som sa po dlhšej dobe mohol stretnúť so starými kamarátmi a piť dobrú pražskú dvanástku. Najviac ma však prekvapila účasť Mravcoslava, zastupujúceho oravskú faunu. Našťastie sa nezmenil.

   Pomaličky sme na údiv domácich miesta zaberali a vkrčme bolo čoraz menej miesta. A aby sme im nepokazili sledovanie argentínskeho futbalu, tak sme vyrazili von, do zimného decembrového popoludnia. Som veľmi rád, že medzi nás opäť zavítali čestní občania dolného Turca, i Navaroslav spoza Žiaru. No najviac ma prekvapil škriatok, ktorý ho doniesol na samochode až pod brány dreveného mestečka. Nech príjme úprimné ospravedlnenie za to, že moja nevedomá a triezva turčianska duša ho nespoznala. Otec, nabudúce si dám pozor.

    

Obradné miesto je každým rokom iné. Niekedy pohostinné, inokedy nie. Naše tohtoročné malo nádych času, kedy sme sa tu stretávali v začiatkoch. Až na tie odpadky naokolo, ktoré som tam našiel týždeň predtým, bolo všetko rovnaké. Aj pomerná časť ľudí, ktorá tam bola pred siedmymi rokmi, prišla znovu.

   Samotný obrad vníma každý osobne, a každý si aj z neho odnesie to čo chce. Niekto popálené ruky, iný plnú tašku fľaší z medoviny, a niekto hlad a chuť na poživeň. No pohľad do Svarogovej náruče, vôňa bylín a tajomstvo osudu je pre všatkých rovnaké. Kto chcel, mohol si vyveštiť, čo ho čaká v Novom roku Dažboga. Ani chuti dobrej medoviny určite nikto neodolal a pri početných debatách a spomienkach sme sa pomaly poberali inam. Ku Vašovi, na dobré pivo a dva hrnce kapustnice.

   Armyho sa veru zohriala veľmi rýchlo, no a tak rýchlo sa aj pominula. Až som sa zľakol, že nebude pre každého. No pri zajedaní chlebom v tekutom i pevnom skupenstve sme si vystačili a tak sa ušlo pre každého. Nesmiem zabudnúť na Pajsera, ktorý nás pohotovo logisticky zabezpečil starosvätskými ručne varábanými taniermi. Vďaka ti priateľu. Nálada sa postupne dvíhala. Neskôr sme mohli obdivovať smer vetra v miestnosti vďaka dymu z cigariet. Pamätám si na prestávky medzi tretinami na hokeji aj na susedov páliacich zvyšky po vyorávaní zemiakov a tak som pomerne zvyknutý. Slabšie, netolerantné povahy si mohli ísť sem tam zaštebotať von a neobmedzovať fajčiarov v pohybe. Hrozila by totiž zámena názorov a to v spoločnosti nie je celkom dobré.

  Náladu nám spestroval svojou novou choreografiou aj Korytnák, na čo som sa nesmierne tešil. A mal na to aj možnosť, ktorú patrične využil v presklennej vyvýšenej miestnosti. Ani som sa nestihol otočiť a bol som svedkom ďalšej novinky. Nivoslav Bubo bral ohľad aj na nepočujúce publikum a názorne všetkým  predviedol svoje mimické schopnosti prekladu rôznych náboženských piesní. Dalo mu to zabrať ale výsledok stál za to. A tak pri družných debatách sme si zaspomínali na veci zlé i dobré. Na rôzne príhody, názory i obzory. Na vízie a budúcnosť. Priateľov a kamarátov. Žaba, chýbal si nám. Dúfam, že už čoskoro začujem tvoje kvak do telefónu a následne aj osobne pri vychutnávaní zlatistého moku.

   V takejto spoločnosti ujde čas veru rýchlo. A tak sa aj moja osoba musela vzdialiť a poďakovať sa všetkým, ktorí merali krátku i dlhú cestu k spoločnému stolu. Poniektorí ešte zostali obdivovať krásy Turca aj nasledovný deň. Možno sa to zmení chalani a vy ste práve založili nový zvyk. No nechajme sa prekvapiť.

 

   Verím, že ste neprišli zbytočne. Prajem vám všetkým pevné nervy a ešte pevnejšiu matku zem pod nohami. Nech slová, ktoré sa vyriekli, sa premenia na skutky. A nech sa vždy vaše kroky vrátia tam, kde cítia teplo domova. Tam, kde sú naše korene a naše miesto.

p.s.Úvodná fotka je z roku 2006 z rovnakého miesta,ale neviem koho je tá noha. Na to si už nespomínam. Ale ako vidno ani vtedy nebol sneh.

Sláva Bohom, pamäť predkom!

Bebo