piatok 25. júla 2014

Perúnove dni-keď som išiel,išiel...


Keď som sa ráno zobudil bolo niečo po štvrtej. Budík síce nezazvonil, ale už som si zvykol na to, že sa zobudím tesne pred zvonením. Tak som sa veru pobral s postele a premýšľal, aby som si nič nezabudol. To ma prešlo hneď, až som zbadal pobalený batoh a bicykel prichystaný na moju túru. Nuž, s plným bruškom sa zle šliape hore Turčianskou kotlinou a jediné čo som potreboval boli staré dobré Bebe keksy...

Takto sa začala moja cesta na tohtoročné Perúnove dni. Z domu som vyrazil o polšiestej a plný odhodlania vyštartoval z domu. Jeden kopec za druhým striedalo nesmelé počasie, no to mi neuberalo na nálade a túžbe stretnúť opäť po roku starých dobrých priateľov. Išiel som cestou SNP popod Veľkú Fatru-nádherným krajom plným kopcov, lúk a pasienkov. Kde-tu som sa zastavil, no vo Folkušovej som musel prečkať prvý dážď. Napriek neutíchajúcemu prílevu jemného dažďa som sa pobral do ďalšej dediny a takto to pokračovalo skoro celou cestou. Až som sa ocitol pod bránami Kremnických vrchov. V Hornej Štubni som opäť chvíľu pobudol. Neskôr vytiahol nepremokavú bundu a začal šliapať dedinou smerom na Turček. Keďže som bol rád, že ma cestou do tejto dediny neodfúkli kamióny plné dreva, pomaličky som šliapal ku koncu dediny. Tu som stretol prvých miestnych turistov, ktorí ma povzbudzovali, ale aj lákali na pivo. Keď som im povedal, že o dva dni pôjdem naspäť, veselo sa zasmiali a nezabudli dodať, že sa zachvíľu ten magor v oranžovej bunde na bicykli ku nim vráti. To ale nepoznali moje odhodlanie.
A zrazu som v lese. Mapa ma nesklamala a tak stále stúpam a stúpam. V tichosti si spievam žiarislavovu pieseň, kde sa stále stúpa. A čuduj sa svetu, prestalo pršať a ja konečne môžem zo seba zhodiť zaparenú bundu. Ako sa tak pozerám pod seba a vidím hlavný ťah na Kremnicu plný kamiónov, som rád, že som si vybral lesnú cestu, ktorá ma zavedie až na Horný Turček pod priehradu. Veď nečudo, je piatok a moja prilba je najradšej pripevnená na kormante. A predsa chcem do cieľa dôjsť živý a zdravý. Naraz sa ocitám na lúkach, odkiaľ je krásny výhľad a pod nohami zbadám krásneho hríba. Keďže mám rád huby, tak som nezabudol hríba odtrhnúť, a premýšľať čo s ním urobím. Keď tu zrazu sa objavil hubár s košíkom plným húb. Hubu som vymenil za útechu v tom, že pokračujem správne a tak sme boli obaja spokojný. Pokračoval som teda k neďalekému salašu a odtiaľ už bolo na skok do Turčeka.
Tu som narazil na zopár miestnych ľudí a každý z nich mi radil inú trasu do stredu Európy. Nakoniec som otvoril mapu a zostal pri zdravom rozume. Ja veru nepoznám miestne zvážnice, ale malý tunel popod železničnú trať som našiel. Tak som sa tešil k tomu nášmu stredu starého kontinentu, až ma chuť prešla. Celý zamočený som vyšľapal popri bicykli až na vrcholovú lúku, prešiel popri kláštore, ktorý obývalo zopár pasúcich sa baranov až som došiel do Krahúl, kde som sa rozhodol dať si pauzu. Pani v obchode mi poradila miestnu reštauráciu, ktorá síce funguje len v zimnej sezóne pod vlekmi, no ochotná pani ma pohostila ako sa patrí. S plným bruškom fazule a čínskej pomsty som vyrazil do útrob Kremnickcýh hôr...

Naraz ma zastavila rampa, veľmi známa. To už som bol nad Toliarom a pomaly šliapal dolinou k hostincu pod Smrečníkom. Neďaleko mojej poslednej zastávky pri studni pod čerešňou ma obehla felícia s prievidzkým osadenstvom. Aj keď sa mi snažili pomôcť, ja som sa nepoddal a posledné kilometre si poctivo vyšliapal so všetkým svojím nákladom. Ale aj tak ďakujem páni bratia za ochotu. No a to sme sa už pri studni zvítavali s priateľmi z Kremnice a neďalekého Poľska.
To nás už všetkých čakal posledný strmhlav k chate Hostinec, kde nás všetkých čakala studnička raneného vojaka a zopár starovercov. Následne som uhostil môjho tátoša na zaslúžený oddych do pivnice chaty k malým myškám požierajúcim piliny. Ani zámku som nepotreboval. A ak sa chceli povoziť tak mali možnosť.
Nasledujúce zvítania, objímania a rozhovory už nemusím približovať.
Toľko k mojej ceste na tohtoročný Velestúr. A to ostatné? Hádam za všetko hovoria moje plne nabité baterky, ktoré som si z tohto kraja odniesol. Môžete za to vy, všetci, ktorí ste tam boli. Z niektorými som sa len pozdravil, no napriek tomu ich mám v pamäti. Z inými prehovoril nejaké to slovíčko či popil čaj. Ďakujem vám ľudkovia, že ste sa objavili. Bolo nás hodne o čom svedčí zaplnený obradný kruh. Spoznal som aj nové tváre, ktoré prišli. No, a to pivko nemalo chybu.
Sláva Bohom za ich priazeň, a hlavne za to, že som na toto posvätné miesto došiel a videl vás všetkých, ktorých vidím len raz za rok. Sláva predkom za ich prítomnosť  pri obrade  a načerpanie energie zo Svarogových lúčov. Vážim si to, že som súčasťou tohto kruhu, tohto nekonečného kolobehu po ktorom príde ďalší a ďalší. Ten nápis na skale má svoje čaro a vďaka nemu sa poznáme. Poliaci, Slováci či Česi, všetci sme z jedného cesta...

A na záver. Cesta ubehla ako voda. Nosič na bicykli nevydržal záťaž Aničkinej medoviny a Vlastizdarovho pazúrika z Rujany. Boričovi a Majke vďaka za vybavenie chaty a starostí okolo toho. Otec-nabudúce donesiem radšej domovinu. Tá je lepšia na trávenie ako olej do lampy. Bubovi zase za logistické zabezpečenie,sudy plné lahodného moku  a perfektnú kapustnicu, ktorá ma poháňala až na dolný Turiec. Všetkým, ktorí prišli, zotrvali a dotvárali nezabudnuteľnú atmosféru. Vrelá vďaka za celú občinu.

A tak sme sa zišli i rozišli v dobrom. Zanedlho sa stretneme pri ďalšej príležitosti. Verím, že to bude čoskoro. Cez oheň budeme hovoriť s našimi predkami i bohmi. To bude ten čas, kedy sa spoja naše duše v jedno, čas na ktorý sa nezabúda.

Sláva Bohom, pamäť predkom!

Bebo



5 komentárov:

Unknown povedal(a)...

Zdravím Vás,

ja by som Vám chcel v mene našej prievidzkej občiny Kruh Starovercov poďakovať za nádherný víkend strávený s Vami priatelia. Vďaka našim Bohom za to, že sme a že ich môžme spoločne sláviť ako správni Slovania. Špeciálna vďaka Rodogradovi, Šimonovi za podnetné dialógy. Opäť nové tváre, silný obrad...neskorovečerný rozhovor s Pieskomilom atď. Je toho naozaj veľa.

Sláva Vám priatelia i priateľky! Veľká Vám vďaka, že ste nás prijali do Perúnovho kruhu. Skutočne si to vážime. Ani sa mi nechce veriť, že to bol už náš 3. ročník...

Sláva Bohom našim! Večná chvála našim predkom!

Branislav

Anonymný povedal(a)...

Aj my ďakujeme za všetko a hlavne za to že sme sa po roku zas stretli.Borička

Anonymný povedal(a)...

Tiež som Vás rád všetkých po roku stretol. Tohto roku bola opäť rekordná účasť a to nám chýbal Army a jeho talent na tvorbu zábavy. Našťastie ho celkom úspešne zastúpili iný, ako napr. Sandokan, ktorý nás presvedčil, že aj sekera môže slúžiť ako hudobný nástroj:-). Verím, že sa vidíme skôr ako o rok. Vďaka za super atmosféru, za spoločne strávené chvíle.
Milan

Anonymný povedal(a)...

Na úvod sa chcem poďakovať za hojnu účasť bol som rád ze som váš po roku stretol aj keď ma bohovia potrestali za moju jesitnost a nemohol som sa zúčastniť obradu a le v tom stave bol výstup na smrecnik nerealny di budúcna bi som uvytal ak inzultáciu ak sa priblížim k oleju ale vrela vďaka za opateru Boricke a všetkým ostatným tak o rok.BORIC alias podľa Natálie(LORD VOLDEMORD)

Raslavien povedal(a)...

Vskutku príjemné čítanie. Som si inak myslel, že si tam šiel s Pieskomilom a hľa, mýlil som sa! Ten mal isto s Mirom nejaké vybavovačky zasa.