nedeľa 7. septembra 2008

Kupalo


Kupalo- Vajano
Keď slnko pri zdanlivom pohybe oblohou dosahuje najväčšiu odchýlku od rovníka a začína sa vracať od obratníka raka, hovoríme o letnom slnovrate(21.6.)
Od nepamäti bol sprevádzaný obradmi ako sviatok ktorý svojou veľkoleposťou a kolektívnym charakterom bol pravdepodobne jednou s najvýznamnejších udalostí roka. Rôzne pramene charakterizujú Slovanov ako uctievačov slnka. Kupalné sviatky predstihovali podobné oslavy aj medzi okolitými národmi.
K základným zložkám slnovratovým zvykom patril oheň a predovšetkým kladenie vatier, preskakovanie ktorých malo magicko – očistnú a zdravotne – preventívnu funkciu. Vatry sa zapálili k večeru a pri hudbe a tanci ich udržiavali dlho do noci.
Predstavy o klesaní slnka z vrcholného bodu oblohy vyjadrovali tiež horiace kolesá spúšťané do dolín. Pálenie ľudskej figuríny alebo stromu bolo snáď náhradou za pôvodné ľudské obete.
Dôležitou súčasťou obradu bola aj pri tejto príležitosti voda. Podľa rituálneho kúpania všetkých zúčastnených bol aj tento sviatok pomenovaný – Kupalo. Používala sa aj rosa, zvlášť na kozmetické účely.

Tvár moja, tvár moja, kvitni mi ružičkou,
Budem ťa umývať tou ražnou rosičkou.
Tou ražnou rosičkou zbieranou za rána,
Kým slnko nevyjde na svätého Jána.

Ľudia viacerými spôsobmi využívali rastliny, ktoré v tom čase kvitli a mali liečivý a čarovný účinok. Niekedy mali predpovedať aj dĺžku života. V Turci natrhali dievčatá králiky a vložili ich medzi obloky. Ktorej kvet do rána najviac zvädol tá mala prvá umrieť. Tiež trhali trávu a vkladali si ju pod vankúš. O kom sa im v noci snívalo za toho sa mali vydať. Kvet papradia (čertovo rebro) kvitol údajne len v tento deň a ukazovalo na miesto, kde je ukrytý poklad.
Šťastie mal mať ten komu sa v tú noc podarilo chytiť svetlušku tzv. svätojánsku mušku a nosil ju potom pri sebe.
K záveru ešte recept na výrobu zmoka:
Ingrediencie: vajce od čierneho kohúta zneseného na Vajana (v Tescu ho asi nezoženiete), pazucha vyhriata na 36,5 oC (neoholená). Vajce vložíme do „hniezdočka“ a nosíme ho po tri, deväť alebo dvadsaťjeden dní až kým sa nevyliahne oddané, spotené stvorenie. Využijete ho ako výborného ochranného démona ohniska.
Oslava letného slnovratu sledovala predovšetkým hospodárske ciele, veď slnko patrilo k činiteľom ktoré rozhodovali o tom, či zem vydá dostatok stravy pre ľudí.
Staršie pramene ,hlavne zákazy, narážajú na erotický charakter sviatku, sexuálnu promiskuitu a rozpustilú zábavu.
Na Vajana sa nesmelo sadiť, okopávať ani inak narúšať zem. Nehodno si požičiavať oheň, ak by hocaká žena prala, privolala by na celý chotár búrku! Už mi je jasné prečo vždy cez letnú dovolenku leje...

Žaba

Žiadne komentáre: