Medzi májom a júnom sa opakovali magické úkony so zeleným prútím, konármi alebo stromkami. Prostredníctvom zelene a imitatívnej mágie sa mala premiestniť sila a plodivá zeleň na polia a lúky.
Samotný strom sa aj označoval slovom máj, úkony s ním spojené májením.Občas sa stretávame aj so slovom háj. Tieto slová poznajú aj niektoré národy ktoré neprevzali rímske názvy mesiacov.
Májenie malo ochrannú funkciu. Mladé stromky sa priväzovali k štítom striech , dobytok sa májil pred prvým výhonom a vztyčovanie mladých uťatých stromov uprostred obcí či pred okná významných, vážených osôb bolo akýmsi prejavom úcty. Odtiaľ už nieje ďaleko k stavaniu mája pred dom milovaného dievčaťa.
Na väčšine nášho územia sa tento zvyk viazal k prvému májovému dňu, no u nás v Turci zväčša k Turiciam. Pred 170 rokmi dievčatá spievali:
Turice, Turice nevídu mi z hlavy,
Ktorý že mi šuhaj máje z nich postaví.
Aj v tento deň sa konali sprievody s hudbou, tancom a hostinou až do neskorých nočných hodín.
Žaba
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára