Svetozár Hurban Vajanský

V tme nočnej sneh sa vkradol v naše kraje,
no posypal len šumné Turca hole.
Tu dolu zelenie sa luh i pole,
tamhore biela rúška k nebu vlaje.
Tu Mudroňov park v smaragdovom šate,
tamhore blýska krištáľ inovate.
Si krásny Turiec! Sladká domovina!
Raj, trochu chladný, ako hrdá kňažná.
Jak hromozvod nad tebou ihla strážna
Kriváňa trčí, Lysec bujno spína sa
ako ľvica napružená k skoku,
a rieka Tvoja šumí v strmom toku.
A riavy Tvoje skáču dolinami,
dážď drobných periel sypú vodopády,
nad dolinami tri mohutné hrady
jak starci sedia, trasúc šedinami,
k nim zaletí iba havran blúdny,
ich nevzbudí už ani len deň súdny.
No ľud sa budí zo sna tisícletia
a dobre vie už, odkiaľ príde spása.
Reč jeho s harmóniou tónov hrá sa
a piesne priamo jeho pred tón letia.
Len jedna v Tebe, šumný Turiec, špata
zrak gánivý a štekot renegáta.