utorok 20. januára 2009

Január


Život našej raticovej i malej zveri sťažujú silné mrazy a vysoký sneh. Zamrznutý sneh obmedzuje pohyb raticovej zveri, ktorá sa sústreďuje pri kŕmidlách a v závetriach húštin. I jarabice a bažanty hľadajú ochranu pred zimou pri násypoch a remízkach a zajace sa neraz nechajú zaviať snehom vo svojich ležiskách.
Srncom rastie nové parožie. Čím starší srnec, tým ho má vyššie, kým dvojročným srnčekom ešte len začína rásť. Mladé polročné srnčeky vidíme už s prvými malými gombičkami či ihličkami.
V druhej polovici mesiaca za mrazivých nocí často počuť zvláštne, prerušované brechanie. To sa začína párenie líšok. Nie je zriedkavosťou, že jednu líšku naháňajú dva i tri lišiaky. V tichých revíroch môžeme pozorovať takéto naháňanie líšky aj cez deň. Vlastné párenie sa však uskutočňuje obyčajne v brlohu.
Tento mesiac je aj obdobím párenia vlkov. Vtedy sa dospelé jedince oddeľujú od svorky a vlky zvádzajú medzi sebou tvrdé zápasy o vlčice. Ich prítomnosť nám prezradí prenikavé zavýjanie.
Niekedy sa koncom januára pária aj kuny, pričom samce oplodňujú samičky, ktoré sa v lete nepárili.
Monotónne dvojslabičné nočné húkanie ozývajúce sa zo skál je znakom, že sa začalo aj tokanie výra skalného. Stupňovaním tokania pridružujú sa k húkaniu i rozmanité prenikavé zvuky podobné chechtaniu.
Tuhá zima si vyžaduje zvýšenú ochranu a starostlivosť o zver. Treba ju pravidelne prikrmovať, pričom kŕmne dávky podľa poveternostných a snehových podmienok zvyšujeme alebo znižujeme. Raticovej zveri podávame do rebrinových kŕmidiel seno, ďatelinu alebo sušenú letninu, do korýtkových kŕmidiel sypeme kukuricu, ovos jačmeň, gaštany, žalude, prípadne bukvicu a z dužinatého krmiva vykladáme na kŕmne stoly kŕmny kel, repu, mrkvu, zemiaky. Vhodné je spojiť prirodzené kŕmne zdroje, ako sú políčka s plodinami odolnými proti mrazu a vysadené remízky ohryzových drevín s umelými kŕmnymi zdrojmi – kŕmidlami. Ide o rebrinkové kŕmidlá alebo kŕmidlá s pohyblivou strechou na objemové krmivo, korýtka na jadrové krmivo a kŕmne stoly na dužinaté krmivo a siláž, ako aj soliská, ktorých správne rozmiestnenie núti zver stále sa pohybovať a zabezpečuje jej všetky potrebné živiny. Len dobrá výživa zveri cez zimu a s tým súvisiaci jej dobrý zdravotný stav zaručuje dobrú kondíciu zveri na jar, kvalitné prírastky a mohutné parožie.
Nezabúdajme ani na zajace, bažanty a jarabice. Do násypov pridávame plevy a piesok, z dužinatého krmiva kŕmnu repu, kel a mrkvu, prípadne plody jarabiny a šípky. Zajacom na stĺpkovité kŕmidlá alebo do malých rabriniek dávame otiepky sena a ďateliny, do válovčekov dávame kŕmnu repu a kel, prípadne mrkvu a na ohryz vykladáme orezané konáre ovocných stromov.
Prešliapaním alebo odhŕňaním snehu sprístupňujeme zveri príchodné chodníky ku kŕmidlám, násypcom, soľníkom a potokom alebo studničkám.
Zoslabnutá zver sa teraz ľahko stáva korisťou svojich nepriateľov.
Hlavná poľovnícka sezóna sa skončila.

Bebo

4 komentáre:

Anonymný povedal(a)...

Dobrý článoček Bebo, ale dovolím si nesúhlasiť s jednou časťou. Prikrmovať zver netreba, len treba prestať strieľať vlkov a tý sa postarajú o slabé kusy. Nech funguje prirodzený výber a nie uprednostňovanie lovnej zvery na úkor "škodcov".

rarach.sk@gmail.com povedal(a)...
Tento komentár bol odstránený autorom.
Unknown povedal(a)...

No,neviem teda ako je to s momentálnym stavov vlkov na Slovensku.Ale tí sa určite nevyskytujú všade.Vysokej a srnčej zveri je hodne a určite by neprežila bez našej pomoci.Ja tiež občas priložím ruku k dielu.
Ale určite by som bol radšej,keby sa o to príroda postarala sama.No v dnešnej dobe to nie je možné.Ľudia sú jedoducho všade.
Uznávam rovnováhu v prírode,kde staré hynie a nové sa narodí.

Raslavien povedal(a)...

Súhlasím s Bebom Dragovid, táto príroda je poškodená človekom, a všade sú lyžiarské strediská, pomôcť môžeme, a vlkov na Slovensku je tiež pomenej, čo ale neznamená, že to treba nechať tak ;)