nedeľa 10. januára 2010

Kračúň 2009




Zimný slnovrat je pre mňa veľmi pekné obdobie, keď sa príroda rozhodne, že si oddýchne, načerpá novú silu a na jar sa opäť všetko rozkvitne a začne žiť naplno. Zima ma učarovala už ako malého chlapca, kedy som zdolával tie nekonečné snehové a ľadové prekážky, užíval si prekrásne výhľady a cítil treskúcu zimu, ktorá mi zachádzala pod kožu. Drsná, ale zároveň nádherná, matka zima – Morena.

Tak ako každý rok organizuje naša občina zimný slnovrat, lúčenie sa so slabým Slnkom a poďakovanie mu za úrodný rok a privítanie nového Slnka, malého Dažboga. V polovici decembra som sa teda rozhodol zúčastniť obradu pri Jelenci, ktorý zorganizoval Perúnov kruh – Nitra a Dažbogovi vnuci.
Stará známa cesta do nášho milovaného mesta ubehla rýchlo, stretli sme sa s ostatnými pri liečebnom ústave odkiaľ sme sa zúčastnili výstupu na Zobor. Na moje prekvapenie sa Armymu celkom páčilo a aj ja som bol spokojný, lenže vykúrená chata na Jelenci nás lákala oveľa viac. Nás cieľ bol teda jasný a autopilot fungoval perfektne, takže v poobedných hodinách sme sa už vítali s našimi priateľmi na chate. To už začínala tá pravá atmosféra a konečne som si mohol dať aj vytúžené a možno aj zaslúžené pivko.

Mal som opäť tú možnosť zúčastniť sa na chystaní obradu, tak som teda neváhal a s chalanmi sme sa pobrali na miesto, kde nás postupne zahalila zimná tma a ľadové snehové vločky. To som ešte nevedel, že dostanem poriadnu nádchu, ale stálo to za to. Po rozložení ohňov, sme čakali na zablúdenú expedíciu, ktorá sa zrejme moc otužila pivom a netrafila na určené miesto. Zima síce bola a drevo sa nerozhorelo tak ako v teplom lete, ale pokope nás držala svornosť a vidina zaslúženého odpočinku na chate. Po príchode ostatných a obradnom umytí rúk, sa bohom a predkom prihovárali dvaja žrecovia. Slová úcty a pohľad od ohňa sú vždy príjemné veci azda pre každú dušu. Ako badniak dohorieval a fakle žiarili hlboko do temného lesa, si aj naše duše uctili Dažboga, ja som si zaprial mnoho vecí do nového roku a po obetovaní koláčov a medoviny, sme sa postupne pobrali naspäť. Zmrznuté nohy a zasnežené hlavy to už potrebovali.
Ráno nás privítali malou nádielkou snehu a veselou vyhliadkou na cestu domov. Nový zrod Slnka som síce neprivítal, ale bol som rád, že moje nezbedné Punto vydržalo nápor piatich chlapov a šmykľavú cestu domov. Vďaka všetkým bohom, že nám nedopriali stretnutie s predkami ešte v prvej zákrute.

O týždeň neskôr sa síce menšia, ale o to veselšia skupinka stretla v Turci, kde sme vykonali rovnaký obrad, ale tentokrát len s jedným žrecom – Doktorom. To bol veľký prísľub. Snehu už síce skoro nebolo, ale zato srandy veľa. Po jednoduchom obrade sme sa tentokrát veselili v našej obľúbenej zašivárni, kde sme sa našťaste pomestili a vychutnávali si Armyho držkovú a Žabovu kapustnicu. Musím povedať, že obidve mi chutili výborne. Opäť zazneli Armyho historky a Doktorove pripomienky, na ktorých sme sa veľmi pobavili. Potešila ma aj účasť chalanov z Bystrice, dúfam, že sa im páčilo. Nitrania rovnako nesmeli chýbať a aby im nebolo dosť, skoro ráno ešte utekali na Kráľovu hoľu. Patrí im môj obdiv.

Akcie teda vydarené, účel splnený s dúfaním, že o rok si to isté budem môcť povedať znovu.

Sláva Bohom, pamäť predkom! Nech staré hynie a nové sa narodí.

Bebo

2 komentáre:

ArmySlav povedal(a)...

No veru ,toho roku boli dve akcie. Žiaľ ma tej nitrianskej mi moc nebralo piť.( po firemnej akcii)
Za to na martinskej mi to teda išlo celkom dobre. A myslím, že dobre bolo

Raslavien povedal(a)...

Aj mňa teší, že som mohol byť na oboch obradoch, v Nitre aj v Martine. V prvom prípade bola aj väčšia zima a nejakí noví ľudia, no nikdy to na nálade neuberie. Opäť som mohol vidieť spolužitie dvoch nitrianskych žrecov a ich velebenie nášho slnečného boha. Následná zábava na chate mi tiež pridávala ako asi ostatným na stále väčšej spokojnosti rovnako aj dnes už kultové Punto. Ako po minulý rok, aj tento som sa tešil na Doktorov obrad a chanukovskú náladu jeho martinských pacientov. Tam sa chcem v prvom rade poďakovať Špagátovi za prespatie v malebnej Kolónii, no taktiež všetkým kuchárom a tým, čo mi nalievali aj napriek tomu, že je verejne známe, že ja nepijem :)

Sláva novému Slnku!