Dožinky, slávnosť spojená s ukončením hospodárskeho roka sa oslavuje v našich končinách rôzne, podľa regiónov. Skupina rodnovercov z okolia Banskej Bystrice sa to rozhodla uskutočniť tretí srpňový víkend neďaleko obce Nemecká. Ako jeden z pozvaných z ďaleka som si spojil túto udalosť aj s turistikou a návštevou metropoly stredného Slovenska deň predtým.
Počasie celému víkendu prialo, takže až tak nevadilo, ak človek schádza z vrcholu kopca v noci cez pomerne neprechodný terén (pozdravujem lesných hospodárov v Kremnických vrchoch) a troška pozabudne sa pritom ozvať ľuďom, ktorí ho majú doprevádzať za kultúrou. No všetko dopadlo dobre a šlo sa pobrať síl na ďalší deň. Taktiež ďakujem, dnes už legendárnemu malachovskému stopárovi, Mýtickému Ondrovi, že robil odborného referenta. A fakt sme sa pozerali kameňom do očí.
Hlavný program, pre ktorý sa moja veľkodušnosť zmohla na taký príjemný výletík začal až na druhý deň, kedy sme sa postupne presúvali na miesto diania slávnosti Dožiniek. Predovšetkým sa pripravovalo miesto na obrad samotný, pozostávajúce z kruhu vykladanom kameňmi v ktorom boli do zeme vrazené modly Bohov, ktoré organizátori určili, že by mali byť symbolické pre túto udalosť. Námet pre kapište bol čiastočne prevzatý z tohtoročného Vajana, kde to bolo obdobne, aj keď vo väčšom urobené. Dominujúcou postavou bol Veles, ktorý bol vhodne zvolený za patróna samotného obradu, čo sa vzhľadom na jeho funkciu (okrem iného) čoby ochrancu pastierov a stád patrilo. Potom ďalšie entity predstavovali Mokoš, Perúna a Dažboga, umne vyrezané a umiestnené.
Počas týchto príprav sa ešte robil aj guľáš, kde sa zistilo, že chýbajú dôležité zložky. Hlavne rozprávkové príslovie „soľ nad zlato“ sa ukázalo ako neznáme. Ešteže máme takých schopných ľudí – kuriérov, ktorí si berú robotu so sebou aj počas voľného času a neváhajú sa aj napriek nepozvaniu na akciu trepať autom sem a tam. Sláva im! Ale všetci sme to prežili a vyčkali aj na večer, kde mal byť hotový guľáš a hlavne vrchol večera v podobe samotného obradu.
Ten bol skutočne pestrý, pričom žrec mal všetko naplánované, takže to prebehlo hlavne za asistencie hviezdnej oblohy a ohňa vynikajúco. Atmosféru zmocňovala najmä precítenosť slov a jednotlivé obradné úkony, ktoré za spolupráce jeho pomocníkov dotvárali rituál.
Po ňom nasledovala hostina a konečne aj guľáš. Treba pochváliť kuchára, ktorý aj napriek vtipnému „analyzovaniu“ na adresu surovín vytvoril dielo, pri ktorom mal každý spokojnosť na tvári. Hodovanie prebiehalo do neskorých ranných hodín, počas ktorých každý prežíval ten čas ako najlepšie vedel. Ja som sa po odborných či veselých diskusiách pobral spať. No niektorí sa starali o oheň tak horlivo, až som si myslel, že ich verva, s akou sa do toho pustili stála niektorých aj trochu krvi. Ale on sa vážne vraj pozeral len kameňom do očí. Všetko sa ale vyriešilo, čo mňa stálo spánok a malú prechádzku, kde som zahral kuriéra tentokrát ja.
Nasledujúci deň sa už šlo domov, lúčenie trvalo dlho a víkend nie a nie skončiť, pretože slnečný kotúč nás nechcel pustiť preč. Všetko ale má svoj koniec a ja som rád, že tento bol záverom skutočne pestrého a hodnotného víkendu, ktorý som mohol stráviť so zaujímavými ľuďmi v krajoch pod Urpínom či Nízkych Tatier.
Raslavien
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára