Mäso,
mlieko, vajcia, obilniny, ovocie, zelenina. Všetko sa dnes dováža, navyše v
kvalite ktorá často sotva znesie pomenovanie potravina. Nálezy kontrol hygieny
už Slovákov priliš nešokujú.
Zahraničné
obchodné reťazce budú prirodzene lepši komunikovať so zahraničnými, ako
s našimi domácimi výrobcami. A ďalším významným, ak nie
najvýznamnejším, faktorom zostáva to, že slovenský zákazník sa výrazne
orientuje na cenu, ktorá ma v rozhodovaní o kúpe väčšiu váhu, ako
kvalita a pôvod tovaru. O účinnosti značky kvality SK, ktorá ma
zachrániť kolabujúce poľnohospodárstvo tým, že onálepkuje slovenský tovar,
ktorého komponenty ani nemusia byť slovenského pôvodu, možno oprávnene
pochybovať. Sami sebe bránime v potravinovej sebestačnosti.
Sebestačnosť
bola akousi prirodzenosťou ľudských sídel a je len samozrejmé, že jeho
spoločenstvo malo snahu získavať maximum prostriedkov na prežitie zo svojej čo najtesnejšej blízkosti. Aj naši
slovanskí predkovia, všade tam kde sa usadili, dokázali vytvoriť svojbytnú,
samozásobiteľskú jednotku. Práve v tomto nám môžu byť veľkou inšpiráciou.
Isteže nie je možné vrátiť sa do doby hradištnej, ani k žiarovému spôsobu
hospodárenia. Tiež nie každý z nás je schopný, či ochotný pripútať sa
k pôde.
Možno ešte
naši starý rodičia by vedeli rozprávať o tom, že väčšina toho čo sa doma
zjedlo, sa doma aj vyrobilo. Vlastné hospodárstvo však bolo záväzkom na cely
život. Do toho neskôr násilným spôsobom zasiahla socialistická kolektivizácia,
vznik JRD s ich pomalým a bolestivým rastom produkcie, až do doby keď
nám ich mohol celý západný svet závidieť. Obrovská časť družstiev bola zničená
počas ministrovania Jána Čarnogurského pri takzvanej transformácii agrosektora
SR. Zdalo sa výhodnejšie dovážať lacné potraviny zo zahraničia, ako si ich vyrobiť sami. Ďalším klincom do rakvy sú direktívy EÚ
a nerovnomerná politika dotácií poľnohospodárstva jednotlivých členských
krajín. Z našich poľnohospodárov sú nezamestnaní, slovenská pôda je sprostredkovaná do zahraničných rúk a my sme zaplavovaní
potravinovým odpadom, ktorý k nám putoval cez pol sveta.
Aj keď
tieto pomery dlhodobo kritizujú naši politici, krížom cez všetky politické
spektrá, problém sa nerieši, skôr naopak, prehlbuje sa. Napriek tomu spôsob,
ktorým by sa dosiahla náprava, je pomerne jednoduchý. Navyše jeho vedľajšie
účinky by pomohli aj v iných
oblastiach, ktorých problémy ovplyvňujú život Slovákov snáď aj viac ako
potravinová nesebestačnosť.
Situácii na
Slovensku by mohlo vyrazne pomôcť zníženie dane na potraviny z vlastného
okresu. Znamená to že potraviny z iného
ako vášho okresu by boli naďalej zaťažené daňou vo výške 20%, avšak tie
vlastné, by boli zvýhodnené povedzme len 5% daňou. Čo všetko by sa tým zmenilo?
1.
Samozrejme že základné, denne kupované potraviny by zlacneli a domácnosti by
tým výrazne ušetrili.
2. Znížili
by sa tiež náklady na dopravu, a výrobcom by sa oplatilo ponúkať tovar aj vo
vlastných predajniach, keďže ich zákazník to k ním nemá ďaleko.
3. Vznikli
by nové, malé a stredné podniky zamerané na výrobu potravín doslova v každom
jednom okrese, keďže dopyt po ich výrobkoch je výhodnejšou cenou zabezpečený.
Mnohé zo zaniknutých JRD by museli byť obnovené.
4.Vznikom
nových podnikov by sa výrazne znížila nezamestnanosť. Za prácou by dochádzalo
menej ľudí, pretože aby okres uživil sám seba, bude potrebných veľa rúk.
5. Znížili
by sa regionálne rozdiely.
6. Došlo by
k revitalizácii vidieka a skončilo by vyľudňovanie dedín.
7. Zvýšila
by sa kvalita potravín. Žiadny odpad z celého sveta.
8.
Zastavilo by sa zločinné predávanie slovenskej pôdy do zahraničia, keďže by sme
ju potrebovali my sami.
9. Malo by
to vplyv aj na riešenie rómskej otázky. V poľnohospodárstve je možné zamestnať
aj nízko kvalifikovanú pracovnú silu a zabezpečiť tak vznik pracovných návykov.
10. Šírka
sortimentu sa tým ale neobmedzí. Svoje obľúbené potraviny vyrobené mimo okres
môžete kupovať aj naďaľej, avšak s pôvodnou 20% DPH.
11. Hlavnou
výhodou by ale mala byť potravinová sebestačnosť Slovenska, ktorá by týmto bola
trvalo zabezpečená.
Žaba
4 komentáre:
nápad pekný s tou zníženou daňou z okresu, ale ako si to predstavuješ v praxi? to by som sa pri nákupe legitimoval že kde bývam? a čo tak zvýhodnený nákup za lokálne meny?
dragovid
lokalna mena je skvela vec, som rad ze aj na slovensku su prve lastovicky. zo znizenou danou by mohli predavat len maloobchodne prevadzky v tvojom okrese. v okrajovych castiach by samozrejme ludia kupovali aj v tom susednom, ale bolo by to obojstranne a vobec nie dolezite. dolezite je aby menej cestovali potraviny.
go now replica louis vuitton web link replica gucci go to this web-site high quality designer replica
explanation louis vuitton replica click over here Ysl replica bags visit our website best replica bags
Zverejnenie komentára