pondelok 19. mája 2014

PERÚNOV KRUH/KRUG PERUNA




Perúnov kruh predstavuje po Žiarislavovom Rodnom kruhu najstaršiu a najväčšiu slovenskú rodnovereckú občinu, ktorá vo svojej členskej základni zastrešuje územie celej Slovenskej republiky. Jeho počiatky datujeme koncom 20. storočia, presnejšie do roku 1999. Vtedy sa na troskách staršej vlasteneckej organizácie začala formovať skupina ľudí so silnejším slovanským a neskôr pohanským cítením. Zakladateľom a dlhoročným hlavným žrecom občiny bol Svjatoslav[1] z jeho bratislavskej vetvy.  Prvým obradom, ktorý započal aktívnejšiu činnosť bol obrad na vrchu Sitno, kde sa neskôr konal pravidelnejšie zimný slnovrat. Aj ten viedol Svjatoslav. Občinu a ľudí v nej tvorili spočiatku tri mestá – Bratislava, Martin a Kremnica. Postupne sa rozšírila aj o ďalšie slovenské mestá. Svjatoslavova vierouka sa hlavne v začiatkoch dosť opierala o pramene ruských občín a ich literatúru.
V roku 2001 sa uskutočnil prvý obrad zasvätetený Perúnovi ako patrónovi celej občiny v Kremnických vrchoch neďaleko legendami opradeného Velestúru na hore Smrečník. Jeho dátum je podľa prameňov pevne stanovený na 21. júla (spočiatku bol tento dátum pevný, bez ohľadu na deň, ktorý vychádzal, no neskôr sa pre rôzne zaneprázdnenie a povinnosti členov rozhodlo, že to bude najbližšiu sobotu k tomuto dátumu).  Ďalší rok sa presunul priamo na Velestúr, kvôli ťažbe dreva na pôvodnom mieste. Tu sa osadili modly a vytvorila sa svätyňa. Na treťom ročníku dostala svätyňa aj podobu kameňmi vykladaného kruhu. Obrad vtedy viedol Svjatoslav spolu s poľským žrecom a žrekyňou, ktorí prišli a pomohli s celkovou prípravou.  Časť rituálu bola vedená slovensky a časť poľsky. Na štvrtom ročníku dostalo kapišče svoju finálnu podobu a počas piateho sa kvôli vandalizmu neznámych páchateľov presunulo obradisko na Smrečník, kde leží s ďalšími úpravami dodnes. V rámci občiny sa Perúnove dni konajú pravidelne a tvoria najhlavnejší a najnavštevovanejší obrad. Z počiatku sa ho zúčastňovala desiatka ľudí a dnes priláka okolo 60 návštevníkov, častokrát aj mimo občinu. Okrem Slovákov sa ho zúčastňujú pravidelne aj hostia z Českej republiky[2]¯[3] a Poľska[4], výnimočne aj z inej krajiny.
V rámci Perúnovho kruhu – Bratislava sa konali obrady okrem Sitna aj na hradisku Molpír a na Devínskej Kobyle. Ako už bolo spomenuté, Sitno bolo vybrané pre zimný slnovrat. Na hradisku Molpír sa s nepravidelnosťou vítala jar a pálila Morena a miesto na Devínskej kobyle bolo pre svoju blízkosť určené pre rôzne obrady v rámci celého roka (napríklad aj zimný slnovrat, či obrad zasvätený Stribogovi[5]).


Perúnov kruh sa postupne formoval a získaval nových členov. Hlavne príchod starešinu Vlka Ohnivého Draka po druhom obrade na Velestúre znamenal rozšírenie pôsobnosti aj na východné Slovensko. Obrady s nízkym počtom ľudí sa konali aj na vrchu Oblík, v Malej Sobranej a pri Raslavkameni[6]. Neskôr sa tieto aktivity v rámci východného Slovenska rozhodol po dlhšej odmlke starešina zlúčiť s novou občinou zameranou na východ – Svätoháj Rodnej viery[7].
Martinčania sa rozhodli vytvoriť Perúnov kruh – Rarach Turiec. Už v roku 2001, kedy bol prvý obrad na Velestúre sa v Turci rozhodli sláviť sviatok Kračúň na záver zimného slnovratu. Jeho slávenie mapujeme do dnešných dní a stal sa nepísanou a veľmi navštevovanou tradíciou. Na základe dobovej povery o kulminácii zlých síl zimy v jednom priestore sa koná vždy na inom mieste v okolí Martina. Okrem neho sa postupom času konal aj Rodov deň v septembri, ktorý sa spojil s oslavou Dožiniek. Miesto spočiatku komorného sviatku bolo vybrané v okolí Martinských hôľ. Pre vyčíňanie vandalov sa obradisko presunulo na Hradište pri Martine. Neskôr sa počet návštevníkov rozšíril a boli ročníky, kedy prišli aj návštevy z Poľska či Čiech. Pomerne cyklickým bol sviatok Živy na začiatku mája. Miesto obradu neostalo rovnaké a bolo vecou každoročného výberu. Mimo priame okolie Martina sa konalo aj v obci Krpeľany na hradisku Pohanovo[8]. Nepravidelná bola spočiatku aj Mokoš. Martinčania implementovali do svojich obradov hlavne miestne zvyky a ľudové tradície. A tak vytvorili syntézu na základe starých materiálov s novými a tradícia turčianského regiónu ostala zachovaná. Rarach Turiec disponuje aj svojou vlastnou webovou stránkou, ktorá má informatívny ale aj reflexívny charakter[9]. V Turci je veľmi silný ekologický aspekt, ktorý sa prejavuje aj výberom tém a aktivitami organizácie. V minulosti sa zúčastňovali aj ekoprojektov v regióne[10].   
Veľké rozšírenie Perúnovho kruhu čo do počtu členov a poľa pôsobnosti znamenal príchod ľudí z Nitry v roku 2006, ktorí vytvorili neskôr jeho najväčšiu pobočku. Pôvodne sa ich aktivity konali v rámci Žiarislavovho Rodného kruhu. Počas sérii prednášok Slovanské kolo v Nitre sa spoznali s Perúnovým kruhom a ostatnými organizáciami v republike. Na tejto konferencii sa stretávali ľudia z celého Slovenska a vymieňali si svoje vedomosti a skúsenosti v rámci slovanskej histórie a kultúry. Každý prezentoval svoje názory a ľudia sa tak mohli obohatiť o nové podnety, prípadne prehodnotiť tie staré. Neskôr na základe pozvánky od získaných kontaktov sa zúčastnili celoslovenských osláv Perúnových dní na Velestúre. Pre Perúnov kruh – Nitra bol vždy dôležitý aspekt bojovníka, ktorý stelesňoval Perún a v Perúnovom kruhu získali zázemie, ktoré už dlhšie hľadali.  Občinu obohatili o ľudové kroje a hudobné nástroje, ktoré neskôr zakomponovali aj do svojich obradov a stali sa ich integrálnou súčasťou. Okrem toho sa v Nitre teší obľube remeslo. Členovia sa venujú umeleckému kováčstvu, práci s drevom a kožou. Vytvorili si svoje vlastné združenie, cech starých remesiel - Kovlad, ktoré zastrešuje tieto aktivity[11] (pôvodne to bol aj názov pre občinu).Tieto výrobky sa tešia veľkej obľube v rámci celého Slovenska a človek ich môže dostať aj na podujatiach iného historického či kultúrneho charakteru. V rámci obradov Perúnov kruh – Nitra organizoval viaceré aktivity v neďalekom Jelenci či v okolí hory Zobor. S určitou pravidelnosťou sa tu organizujú Hromnice, Mokoš či Kračúň. Občina často v minulosti aj dnes spolupracovala s ďalšou nitrianskou skupinou Dažbogovi vnuci. S nimi boli obrady ako Vítanie jary – Pálenie Moreny, Letný slnovrat – Kupalo/Vajano alebo už spomínaná Mokoš/Sviatok predkov či Kračúň. Dôvod vzniku dvoch občín v jednom meste si vysvetľujú jednoducho. Pred tým sa ľudia nepoznali a neskôr sa plne identifikovali so svojimi skupinami, že nebol dôvod ich navzájom zlúčiť. Vzťahy sú ale priateľské a navzájom sa podporujú.  Dôležitým cieľom pre Nitranov sa stalo získanie vlastnej pôdy a vytvorenie úzkej komunity ľudí, ktorá bude sebestačná a izolovaná od majoritnej spoločnosti. O to sa pokúšali aj v organizáciách predtým a o to sa pokúšajú aj dnes. Základný kameň bol postavený a len budúcnosť ukáže, kam sa podarí zájsť. Tento cieľ teraz naplno zamestnáva ich voľný čas a tak niektoré predchádzajúce aktivity boli odložené.
Ľudia v okolí Kremnice si v rámci Perúnovho kruhu dali za cieľ ochranu a kultiváciu miesta na Smrečníku. Pravidelne sa starajú o obradisko a prípravu osláv v rámci Perúnových dní na Velestúre. Zabezpečujú prípadné ubytovanie v Hostinci či veci súvisiace s prepravou materiálu a poživín na miesto podujatia alebo parkovanie. V okolí Hostinca pod Velestúrom sa mimo hlavný obrad konajú rôzne sprievodné aktivity. Hlavným lákadlom pre mnohých športovejšie nadaných ľudí je športové podujatie s názvom Velesiáda. Tú organizuje Perúnov kruh pravidelne a ponúka výhercom rôzne vecné ceny. Tie sa ponúknu od rôznych sponzorov a remeselníkov navštevujúcich túto akciu a sú z roka na rok pestrejšie rovnako ako aj samotný program podujatia.
               


 Členovia Perúnovho kruhu sa v minulosti zúčastňovali na akciách a obradoch iných slovanských občín v Európe. V rôznom zložení ich mohli vidieť organizátori na akciách v Poľsku, v Českej republike, na Ukrajine, v Slovinsku a v Srbsku. Boli prítomní aj na Konferencii o Slovenskom nasledju v Belehrade, v Srbsku[12] v roku 2007. Zástupca Perúnovho kruhu tu viedol prednášku o runách na Slovensku a zahralo sa aj na slovenské gajdy. Neskôr sa zúčastnili aj slovanskej veče. Okrem zahraničia boli prítomní aj na Stretnutí západoslovanských rodnovereckých spolkov[13], ktoré sa podarilo zorganizovať hneď dvakrát. Raz na Slovensku v Nitre a druhýkrát v Českej republike po slávnosti Dožiniek na zrúcanine hradu Rabštejn u Chrudimi.
                Perúnov kruh dnes predstavuje celoslovenskú občinu, ktorej hlavný obrad sa sústreďuje okolo Perúnových dní na Velestúre. Tento rok sa konal už 13. ročník tohto podujatia[14]. Ide o voľné zoskupenie ľudí, ktoré nie je oficiálne zaregistrované. Dôvodom je rozhodnutie väčšiny členov, ktorým vyhovuje tento stav. V mnohých debatách v rámci celoslovenskej diskusie o založení Zväzu slovenských rodnovereckých občín viackrát predniesli svoje argumenty a aj potrebu zachovať miestne občinové zriadenie. Podobčiny organizujú lokálne obrady a okrem toho sa zapájajú do aktivít v rámci rodnovereckého spektra na Slovensku. Jednou z nich bol aj spoločný obrad letného slnovratu v Hrušove[15], či časopis Kresadlo[16], kde niektorí členovia taktiež publikovali. Taktiež má svoje webové stránky[17], ktoré ale dnes už nie sú moc aktívne a články sa objavujú napríklad na stránke Rarachu alebo v už spomínanom  Kresadle. Udržujú priateľské vzťahy so slovanskými občinami v celej Európe.

Raslavien, Perúnov kruh






[1] Svjatoslav opustil Perúnov kruh po 9. Perúnových dňoch na Velestúre z osobných dôvodov.
[2] Reportáž z osláv Perúnových dní na Velestúre od Veleslavy z ČR: http://veleslava.cz/slovane-a-rodna-vira/svatky-slavnosti-a-obrady/jak-jsem-perunuv-den-letos-slavila-hned-dvakrat/.
[3] Informácie o aktivitách Rodnej víry z ČR v rámci výletov na Slovensko: http://rodnavira.cz/perunuv-den/.
[4] Reportáž na stránke ZZW Słowiańskiej Wiary: http://www.slowianskawiara.pl/swieto-peruna-na-slowackim-welesturze/.
[5] Posledná akcia na Devínskej Kobyle bol práve Stribog: http://www.krugperuna.org/stribog-2011/.
[6] Kde bola vystavená aj informačná tabuľa. Viac informácii tu: http://www.krugperuna.org/raslavkamen/.
[7] Viac info o Svätoháji Rodnej viery: http://svatohaj.sk/.
[8] Reportáž z Dňa Živy na hrádku Pohanovo: http://rarach-turiec.blogspot.com/2009/05/den-zivy.html.
[9] http://www.rarach-turiec.blogspot.com.
[10] Reportáž z akcie: http://rarach-turiec.blogspot.sk/2009/10/ekoprojekt-jedloviny-2009_24.html.
[11] http://kovlad.sk/
[13] Reportáž z podujatia: http://www.svatohaj.sk/beseda.html.
[14] Reportáž z osláv: http://www.rarach-turiec.blogspot.sk/2013/07/velestur-2013-z-pohladu-raslaviena_23.html.
[15] http://rarach-turiec.blogspot.sk/2009/06/vajano-na-hrusove.html.
[16] FB stránka časopisu: https://www.facebook.com/pages/Kresadlo/273077926063237.
[17] Dnes menej aktívne stránky občiny: http://www.krugperuna.org/.

5 komentárov:

Bebo povedal(a)...

Ďakujem Rafovi za tento článok.Možno sa s ním mnohí nestotožnia,ale mne sa páči a našiel som v ňom veľa spomienok.Niečo podobné tu chýbalo a vyplnila sa tým medzera.

Žaba povedal(a)...

Velmi zaujimavy clanok,najviac ma dostal fakt, ako malo som vedel o niecom, coho sa citim sucastou. Vdaka za pramen poznania :)

ArmySlav povedal(a)...

Výborný článok , chválim. Celkovo sa mi páči zhrnutie a zaspomínanie

Raslavien povedal(a)...

Viac hláv, viac rozumu. Tento článok bol spoločným dielom všetkých, ktorí boli ochotní zaspomínať si a podeliť sa s autorom o to.

Anonymný povedal(a)...

Nievie niekto či aj tu v okolí Trenčína je niaka občina ? Tiež sa už dlhšie (2 roky približne) cítim byť Rodnovercom a neviem nikoho takého nájsť.


Zo srdečným pozdravom Zelenoslav