PERÚNOV KRUH/KRUG PERUNA

Perúnov kruh predstavuje po Žiarislavovom Rodnom kruhu najstaršiu a najväčšiu slovenskú rodnovereckú občinu, ktorá vo svojej členskej základni zastrešuje územie celej Slovenskej republiky. Jeho počiatky datujeme koncom 20. storočia, presnejšie do roku 1999. Vtedy sa na troskách staršej vlasteneckej organizácie začala formovať skupina ľudí so silnejším slovanským a neskôr pohanským cítením. Zakladateľom a dlhoročným hlavným žrecom občiny bol Svjatoslav[1] z jeho bratislavskej vetvy.  Prvým obradom, ktorý započal aktívnejšiu činnosť bol obrad na vrchu Sitno, kde sa neskôr konal pravidelnejšie zimný slnovrat. Aj ten viedol Svjatoslav. Občinu a ľudí v nej tvorili spočiatku tri mestá – Bratislava, Martin a Kremnica. Postupne sa rozšírila aj o ďalšie slovenské mestá. Svjatoslavova vierouka sa hlavne v začiatkoch dosť opierala o pramene ruských občín a ich literatúru.

V roku 2001 sa uskutočnil prvý obrad zasvätetený Perúnovi ako patrónovi celej občiny v Kremnických vrchoch neďaleko legendami opradeného Velestúru na hore Smrečník. Jeho dátum je podľa prameňov pevne stanovený na 21. júla (spočiatku bol tento dátum pevný, bez ohľadu na deň, ktorý vychádzal, no neskôr sa pre rôzne zaneprázdnenie a povinnosti členov rozhodlo, že to bude najbližšiu sobotu k tomuto dátumu).  Ďalší rok sa presunul priamo na Velestúr, kvôli ťažbe dreva na pôvodnom mieste. Tu sa osadili modly a vytvorila sa svätyňa. Na treťom ročníku dostala svätyňa aj podobu kameňmi vykladaného kruhu. Obrad vtedy viedol Svjatoslav spolu s poľským žrecom a žrekyňou, ktorí prišli a pomohli s celkovou prípravou.  Časť rituálu bola vedená slovensky a časť poľsky. Na štvrtom ročníku dostalo kapišče svoju finálnu podobu a počas piateho sa kvôli vandalizmu neznámych páchateľov presunulo obradisko na Smrečník, kde leží s ďalšími úpravami dodnes. V rámci občiny sa Perúnove dni konajú pravidelne a tvoria najhlavnejší a najnavštevovanejší obrad. Z počiatku sa ho zúčastňovala desiatka ľudí a dnes priláka okolo 60 návštevníkov, častokrát aj mimo občinu. Okrem Slovákov sa ho zúčastňujú pravidelne aj hostia z Českej republiky[2]¯[3] a Poľska[4], výnimočne aj z inej krajiny.

V rámci Perúnovho kruhu – Bratislava sa konali obrady okrem Sitna aj na hradisku Molpír a na Devínskej Kobyle. Ako už bolo spomenuté, Sitno bolo vybrané pre zimný slnovrat. Na hradisku Molpír sa s nepravidelnosťou vítala jar a pálila Morena a miesto na Devínskej kobyle bolo pre svoju blízkosť určené pre rôzne obrady v rámci celého roka (napríklad aj zimný slnovrat, či obrad zasvätený Stribogovi[5]).

Perúnov kruh sa postupne formoval a získaval nových členov. Hlavne príchod starešinu Vlka Ohnivého Draka po druhom obrade na Velestúre znamenal rozšírenie pôsobnosti aj na východné Slovensko. Obrady s nízkym počtom ľudí sa konali aj na vrchu Oblík, v Malej Sobranej a pri Raslavkameni[6]. Neskôr sa tieto aktivity v rámci východného Slovenska rozhodol po dlhšej odmlke starešina zlúčiť s novou občinou zameranou na východ – Svätoháj Rodnej viery[7].

Martinčania sa rozhodli vytvoriť Perúnov kruh – Rarach Turiec. Už v roku 2001, kedy bol prvý obrad na Velestúre sa v Turci rozhodli sláviť sviatok Kračúň na záver zimného slnovratu. Jeho slávenie mapujeme do dnešných dní a stal sa nepísanou a veľmi navštevovanou tradíciou. Na základe dobovej povery o kulminácii zlých síl zimy v jednom priestore sa koná vždy na inom mieste v okolí Martina. Okrem neho sa postupom času konal aj Rodov deň v septembri, ktorý sa spojil s oslavou Dožiniek. Miesto spočiatku komorného sviatku bolo vybrané v okolí Martinských hôľ. Pre vyčíňanie vandalov sa obradisko presunulo na Hradište pri Martine. Neskôr sa počet návštevníkov rozšíril a boli ročníky, kedy prišli aj návštevy z Poľska či Čiech. Pomerne cyklickým bol sviatok Živy na začiatku mája. Miesto obradu neostalo rovnaké a bolo vecou každoročného výberu. Mimo priame okolie Martina sa konalo aj v obci Krpeľany na hradisku Pohanovo[8]. Nepravidelná bola spočiatku aj Mokoš. Martinčania implementovali do svojich obradov hlavne miestne zvyky a ľudové tradície. A tak vytvorili syntézu na základe starých materiálov s novými a tradícia turčianského regiónu ostala zachovaná. Rarach Turiec disponuje aj svojou vlastnou webovou stránkou, ktorá má informatívny ale aj reflexívny charakter[9]. V Turci je veľmi silný ekologický aspekt, ktorý sa prejavuje aj výberom tém a aktivitami organizácie. V minulosti sa zúčastňovali aj ekoprojektov v regióne[10].   

Veľké rozšírenie Perúnovho kruhu čo do počtu členov a poľa pôsobnosti znamenal príchod ľudí z Nitry v roku 2006, ktorí vytvorili neskôr jeho najväčšiu pobočku. Pôvodne sa ich aktivity konali v rámci Žiarislavovho Rodného kruhu. Počas sérii prednášok Slovanské kolo v Nitre sa spoznali s Perúnovým kruhom a ostatnými organizáciami v republike. Na tejto konferencii sa stretávali ľudia z celého Slovenska a vymieňali si svoje vedomosti a skúsenosti v rámci slovanskej histórie a kultúry. Každý prezentoval svoje názory a ľudia sa tak mohli obohatiť o nové podnety, prípadne prehodnotiť tie staré. Neskôr na základe pozvánky od získaných kontaktov sa zúčastnili celoslovenských osláv Perúnových dní na Velestúre. Pre Perúnov kruh – Nitra bol vždy dôležitý aspekt bojovníka, ktorý stelesňoval Perún a v Perúnovom kruhu získali zázemie, ktoré už dlhšie hľadali.  Občinu obohatili o ľudové kroje a hudobné nástroje, ktoré neskôr zakomponovali aj do svojich obradov a stali sa ich integrálnou súčasťou. Okrem toho sa v Nitre teší obľube remeslo. Členovia sa venujú umeleckému kováčstvu, práci s drevom a kožou. Vytvorili si svoje vlastné združenie, cech starých remesiel - Kovlad, ktoré zastrešuje tieto aktivity[11] (pôvodne to bol aj názov pre občinu).Tieto výrobky sa tešia veľkej obľube v rámci celého Slovenska a človek ich môže dostať aj na podujatiach iného historického či kultúrneho charakteru. V rámci obradov Perúnov kruh – Nitra organizoval viaceré aktivity v neďalekom Jelenci či v okolí hory Zobor. S určitou pravidelnosťou sa tu organizujú Hromnice, Mokoš či Kračúň. Občina často v minulosti aj dnes spolupracovala s ďalšou nitrianskou skupinou Dažbogovi vnuci. S nimi boli obrady ako Vítanie jary – Pálenie Moreny, Letný slnovrat – Kupalo/Vajano alebo už spomínaná Mokoš/Sviatok predkov či Kračúň. Dôvod vzniku dvoch občín v jednom meste si vysvetľujú jednoducho. Pred tým sa ľudia nepoznali a neskôr sa plne identifikovali so svojimi skupinami, že nebol dôvod ich navzájom zlúčiť. Vzťahy sú ale priateľské a navzájom sa podporujú.  Dôležitým cieľom pre Nitranov sa stalo získanie vlastnej pôdy a vytvorenie úzkej komunity ľudí, ktorá bude sebestačná a izolovaná od majoritnej spoločnosti. O to sa pokúšali aj v organizáciách predtým a o to sa pokúšajú aj dnes. Základný kameň bol postavený a len budúcnosť ukáže, kam sa podarí zájsť. Tento cieľ teraz naplno zamestnáva ich voľný čas a tak niektoré predchádzajúce aktivity boli odložené.

Ľudia v okolí Kremnice si v rámci Perúnovho kruhu dali za cieľ ochranu a kultiváciu miesta na Smrečníku. Pravidelne sa starajú o obradisko a prípravu osláv v rámci Perúnových dní na Velestúre. Zabezpečujú prípadné ubytovanie v Hostinci či veci súvisiace s prepravou materiálu a poživín na miesto podujatia alebo parkovanie. V okolí Hostinca pod Velestúrom sa mimo hlavný obrad konajú rôzne sprievodné aktivity. Hlavným lákadlom pre mnohých športovejšie nadaných ľudí je športové podujatie s názvom Velesiáda. Tú organizuje Perúnov kruh pravidelne a ponúka výhercom rôzne vecné ceny. Tie sa ponúknu od rôznych sponzorov a remeselníkov navštevujúcich túto akciu a sú z roka na rok pestrejšie rovnako ako aj samotný program podujatia.

               

 Členovia Perúnovho kruhu sa v minulosti zúčastňovali na akciách a obradoch iných slovanských občín v Európe. V rôznom zložení ich mohli vidieť organizátori na akciách v Poľsku, v Českej republike, na Ukrajine, v Slovinsku a v Srbsku. Boli prítomní aj na Konferencii o Slovenskom nasledju v Belehrade, v Srbsku[12] v roku 2007. Zástupca Perúnovho kruhu tu viedol prednášku o runách na Slovensku a zahralo sa aj na slovenské gajdy. Neskôr sa zúčastnili aj slovanskej veče. Okrem zahraničia boli prítomní aj na Stretnutí západoslovanských rodnovereckých spolkov[13], ktoré sa podarilo zorganizovať hneď dvakrát. Raz na Slovensku v Nitre a druhýkrát v Českej republike po slávnosti Dožiniek na zrúcanine hradu Rabštejn u Chrudimi.
                Perúnov kruh dnes predstavuje celoslovenskú občinu, ktorej hlavný obrad sa sústreďuje okolo Perúnových dní na Velestúre. Tento rok sa konal už 13. ročník tohto podujatia[14]. Ide o voľné zoskupenie ľudí, ktoré nie je oficiálne zaregistrované. Dôvodom je rozhodnutie väčšiny členov, ktorým vyhovuje tento stav. V mnohých debatách v rámci celoslovenskej diskusie o založení Zväzu slovenských rodnovereckých občín viackrát predniesli svoje argumenty a aj potrebu zachovať miestne občinové zriadenie. Podobčiny organizujú lokálne obrady a okrem toho sa zapájajú do aktivít v rámci rodnovereckého spektra na Slovensku. Jednou z nich bol aj spoločný obrad letného slnovratu v Hrušove[15], či časopis Kresadlo[16], kde niektorí členovia taktiež publikovali. Taktiež má svoje webové stránky[17], ktoré ale dnes už nie sú moc aktívne a články sa objavujú napríklad na stránke Rarachu alebo v už spomínanom  Kresadle. Udržujú priateľské vzťahy so slovanskými občinami v celej Európe.

Raslavien, Perúnov kruh

---

[1] Svjatoslav opustil Perúnov kruh po 9. Perúnových dňoch na Velestúre z osobných dôvodov.

[2] Reportáž z osláv Perúnových dní na Velestúre od Veleslavy z ČR: http://veleslava.cz/slovane-a-rodna-vira/svatky-slavnosti-a-obrady/jak-jsem-perunuv-den-letos-slavila-hned-dvakrat/.

[3] Informácie o aktivitách Rodnej víry z ČR v rámci výletov na Slovensko: http://rodnavira.cz/perunuv-den/.

[4] Reportáž na stránke ZZW Słowiańskiej Wiary: http://www.slowianskawiara.pl/swieto-peruna-na-slowackim-welesturze/.

[5] Posledná akcia na Devínskej Kobyle bol práve Stribog: http://www.krugperuna.org/stribog-2011/.

[6] Kde bola vystavená aj informačná tabuľa. Viac informácii tu: http://www.krugperuna.org/raslavkamen/.

[7] Viac info o Svätoháji Rodnej viery: http://svatohaj.sk/.

[8] Reportáž z Dňa Živy na hrádku Pohanovo: http://rarach-turiec.blogspot.com/2009/05/den-zivy.html.

[9] http://www.rarach-turiec.blogspot.com.

[10] Reportáž z akcie: http://rarach-turiec.blogspot.sk/2009/10/ekoprojekt-jedloviny-2009_24.html.

[11] http://kovlad.sk/

[12] Reportáž z podujatia: http://www.svevlad.org.rs/knjige_files/konferencija.html.

[13] Reportáž z podujatia: http://www.svatohaj.sk/beseda.html.

[14] Reportáž z osláv: http://www.rarach-turiec.blogspot.sk/2013/07/velestur-2013-z-pohladu-raslaviena_23.html.

[15] http://rarach-turiec.blogspot.sk/2009/06/vajano-na-hrusove.html.

[16] FB stránka časopisu: https://www.facebook.com/pages/Kresadlo/273077926063237.

[17] Dnes menej aktívne stránky občiny: http://www.krugperuna.org/.

Zamysli sa človeče, veď korene tvoje siahajú veľmi hlboko. Zem, na ktorej stojíš, patrí tebe. A preto pamätaj:"Váž si svojich predkov". Bez nich by si tu nebol. " Hľad do budúcnosti, no pouč sa z minulosti". To jediné ťa udrží pri živote." Nedaj sa zviesť z cesty a vytrvaj." Tvoje myšlienky ti nikto nikdy nevezme.

A keď večný Dažbog zažne konečne svetlo, zostaneme stáť. Stribogoci vnuci rozvýria prahy vetra a naše duše začnú premýšľať. Bude to svetlo, ktoré už nezhasne. Prácou a mečom opäť siahneme tam, odkiaľ sme vzišli.

Ciele Rarachu

Cesta, ktorou povedú naše kroky. Neznáma, no s jasnými cieľmi.


Ktorým smerom sa budú uberať naše snahy?
Stanovíme pravidelne sa opakujúci cyklus sviatkov, ktoré budeme sláviť v približne rovnakom dátume. Inšpirovaný bude výročnými ľudovými zvykmi.
Vytvoríme jednoduchý, spísaný obradník, ktorého sa môže pre ten deň stanovený žrec voľne pridržiavať.
Zvať na sviatky zbratrené, rodnoverecké občiny a naopak navštevovať ich zvykové obrady za účelom zvýšenia pocitu spolupatričnosti, v boji za obrodu pôvodného duchovna.
Konať spomienky na historicky významných miestach nášho regiónu (hradiská, rodiská vlastencov, miesta bitiek, no v prvom rade zaniknuté turčianske božištia).
Na týchto miestach v prípade vhodnosti k tomuto účelu postaviť informačné tabule s jednoduchým popisom, kresbou, prípadne maketou objektu. Pri prechode takouto lokalitou zväčša ľudia ani nevedia ,že doslova šľapú po histórii.
Svoju činnosť prezentovať na internete a postupne do nej zapojiť väčší, avšak nie široký, okruh osôb. Mnohí jednotlivci vedia k zaujímavým témam viac než my, môžu byť šikovnejší a vytrvalejší. Bola by škoda nevyužiť ich potenciál.
Organizovať besedy z odborníkmi. Nikdy toho nebudeme vedieť toľko, aby sme sa ešte nemohli niečo naučiť.
Chceme zvýšiť počet božíšť v Turci, najvhodnejšie na miestach, kde kedysi stáli, no po predošlých skúsenostiach ukryté zraku bežného turistu. Tiež napomôcť v tomto smere bratským občinám (napríklad spoluprácou na tvorbe modly).
Zahrnúť do svojej činnosti enviromentálnu stránku spoluprácou s eko - spolkami (napríklad zbieranie odpadkov v turisticky navštevovaných miestach, pomoc pri letákových akciách).
Zasadiť sa o beztrestné používanie tisícročia starých symbolov. Postihovanie ich verejného nosenia je v rozpore zo zákonom v zmysle potlačovania náboženských slobôd jednotlivca. Je nutné zákonom vymedziť jasnú hranicu, pretože na základe príbuznej symboliky už orgány činné v trestnom konaní dokážu odsúdiť kohokoľvek za čokoľvek.

Žaba

Kto sme

Rarach je kruh vlastencov, ktorý sa podujali vyzdvihnúť zvyky našich predkov z tisícročného útlaku kresťanstva.
Kým sme?
SME VLASTENCI. Máme v úcte všetkých mužov, ktorí bránili česť a celistvosť našej zeme. V mnohých prípadoch je jedno na akej strane politického a náboženského spektra stáli, alebo boli len otcami rodín, bez akejkoľvek politickej príslušnosti. Dôležité boli ich činy a konanie, ktoré je nám vzorom vzhľadom k budúcim udalostiam.
SME RODNOVERCI. Starý Sloveni mali prístup k životu aký im môžeme závidieť ešte aj dnes, keď ľudstvo nadobudlo dojem, že svojimi vedomosťami obsiahlo všetko. Viera v pôvodné božstvá je návratom k duchovnej podstate národa. Slávime tradičné sviatky nášho ľudu.
SME EKOLOGICKY CÍTIACI. Matka zem nie je nevyčerpateľná a človek si berie na dlh, ktorý nebude môcť nikdy splatiť. Ľudstvo bude musieť čeliť nevyhnutnej katastrofe na mnohých miestach planéty. Sme za používanie alternatívnych zdrojov energie, ekologickejších pohonných hmôt, podporu stavieb nízkoenergetických, pasívnych domov, zefektívnenie recyklácie odpadov, obrodu bio - poľnohospodárstva či ochranu lesov.
SME AKTÍVNY. Nečinnosť je choroba ducha, pre ktorú niet ospravedlnenia. Čakať na výsledky so založenými rukami je hanebné a nedôstojné. Kým by sme boli dnes keby naši predkovia nerobili nič pre zachovanie a presadenie svojho rodu. Raz aj my budeme súčasťou histórie.
SME REGIONÁLNE ZAMERANÝ. Našim pôsobiskom je Turiec - naša domovina. Sme presvedčený, že každý región je svojim spôsobom jedinečný a ten náš je najjedinejší – pre nás. Predstava o celoslovenskej rodnovereckej občine je nesprávna. Každá oblasť má svoje jemné rozdiely v ľudovej kultúre a zvykoch, práve tie stoja za zachovanie. Nie ako symboly odlišnosti, ale ako dôkaz bohatých variácii a rôznorodosti v našom folklóre.
SME DÔSTOJNÝMI POTOMKAMI SLOVENOV. Snaha o sebapoznanie je povinnosťou každého múdreho človeka. Sme potomkovia pravekých kultúr rytierov doby bronzovej, potomkovia vzbúrencov Samovej ríše, Svätopluk bol kráľom Slovenov – Slovenský kráľ, tisícročné súžitie s Maďarmi nebolo otroctvom , bojovali sme po ich boku ako aj proti nim. Máme byť na čo hrdý, sme malý národ s veľkým potenciálom a budúcnosť je nám naklonená, ak sme dôstojnými potomkami Slovenov.
Kým nie sme?
NIE SME SPIATOČNÍCI. Nie je možné žiť taký život aký žili naši predkovia , nie v tomto storočí! Pamätáme na minulosť, snažíme sa z nej poučiť a dohľadať sa v nej aspoň relatívnej pravdy, ale hľadíme hlavne do budúcnosti. Nemá zmysel pracne oživovať dávnu minulosť, ak lásku k nej neodovzdáme svojim deťom. Naši predkovia žili duchovne čistejší, pravdivejší a poctivejší život, než je ten dnešný a oplatí sa brať si z neho príklad.
NIE SME DIVADLO PRE ZVEDAVCOV. Nechceme pozornosť nezainteresovaných. Ak títo túžia po atrakcii strhujúcom vystúpení nech navštívia podujatie skupiny historického šermu. Na mieste, kde voláš svojich predkov, či chváliš bohov, nemá skupina ľudí s fotoaparátmi čo robiť!
NIE SME OTVORENÁ SPOLOČNOSŤ. Nerobíme nábory, neverbujeme cudzích do našich radov. Čo je dobré príde samo. Netolerujeme vieru v iných bohov. Asatru je pre Germánov, pre nikoho iného, rovnako druidizmus nech vyznávajú len preživší potomkovia Keltov. Kresťanstvo je pre nevedomých. Pre Slovenov je duchovne najbližšia rodná (predkresťanská) viera, ktorej hlavným žriedlom sú naše rodné zvyky.
NIE SME DOGMATICKÁ SEKTA. V našom kruhu nie je priestor pre uplatňovanie vodcovstva. Ak pri obrade vystupuje žrec ako hlavný sprostredkovateľ medzi ľuďmi a starými božstvami, tak je to takmer pri každom sviatku niekto iný z našich radov. Dogmy a prísne vzory správania sa nemajú u nás miesto. Sme Sloveni, svojské slobodné a hrdé bytosti.
NIE SME ZASLEPENÝ MYSTICI. Vnímame skutočný svet taký aký je, posudzujeme ho reálne. Na históriu, politiku, ekológiu alebo mágiu sa pozeráme očami ľudí 21. storočia. Čokoľvek iné by bolo hlúpe. Slovenskí muži umierali za to, aby sme my mohli žiť v tejto dobe. Vďaka ním sme slobodní a nik nám nevnútil cudzí jazyk. Preto úcta k nim a oživovanie starých predstáv, ktoré ich robili schopnými odporu nie sú ničím slepo mystickým.
NIE SME OCHOTNÝ USTUPOVAŤ. Nastúpiť do boja, v ktorom máš len malé nádeje na víťazstvo, je otázkou cti. Našu minulosť poznačilo z judaizmu vychádzajúce kresťanstvo a od kedy nám bolo násilím vnútené, vedie sa boj proti našim koreňom. Verejné prejavy pôvodného kultu boli dôsledne potlačené, svätoháje vyrúbané, božištia zrúcané už dávno. Ľudové sviatky sú umelo nahrádzané Valentínom alebo Haloweenom. Symboly, staré tisíce rokov síce pretrvali veky na keramike, krasliciach alebo výšivkách, no dnes sú zakázané z odvolávaním sa na tucet rokov existencie III. Ríše. Musíme sa hanbiť lebo sme krutí belosi, alebo za to, že sme počas slovenského štátu poslali 70 tisíc židov do koncentračných táborov. Hanba je pre slabochov a je neprípustné aby bola dedená cez pokolenia. Dnes sme posudzovaný podľa jednoduchého vzorca: vlastenec=nacionalista=neonacista=obžalovaný. Všetko pôvodné je neprijateľné a už vlastne nie je kam cúvnuť. Z kúta nie je kam ustupovať.

Žaba