Obnovená značená trasa na Malý Kriváň

 

Tak ako som už dávnejšie spomínal, začínam na našej stránke publikovať aj príspevky o prírode. A keďže mám blízko k turistike, hneď vám aj ponúkam článok o turistickej trase na Malý Kriváň, ktorá bola obnovená po pár desaťročiach. Keď sa v 70-tych rokoch budovala vojenská strelnica v Sučanoch, trasa bola zrušená. V poslednej dobe sa opäť obnovila a niet sa čomu čudovať. Tu je celý spomínaný článok: http://hiking.sk/hk/ar/2740/obnovena_znacena_trasa_na_maly_krivan.html

Bebo

Prales pod Suchým vrchom vo Veľkej Fatre

Tak sme sa nedávno konečne dočkali. Po dlhej dobe bola vyhlásená rezervácia vo Veľkej Fatre. Ako tento proces prebiehal a ostatné podrobnosti sa dozviete v nasledujúcom článku.

Pralesy v závere Zelenej doliny pod Suchým vrchom a Ostrým brdom v Národnom parku Veľká Fatra sú od 1. februára 2014 zákonom prísne chránené. Stanú sa súčasťou národnej prírodnej rezervácie Suchý vrch. Na dlhú dobu to môže byť posledné vyhlásené chránené územie Slovenskej republiky.
Veľkofatranské pralesy pod Suchým vrchom sa dočkali ochrany
Niekoľkoročná snaha (od 2010) napriek zdĺhavému pripomienkovaniu, rokovaniam a napokon daním súhlasu správcu územia - Lesy SR, je zavŕšená rozšírením národnej prírodnej rezervácie (NPR) Suchý vrch (vyhlásená v 1988). Z pôvodne 71 ha sa plocha chráneného územia zväčšuje na 288,74 ha. Rezervácia ochraňuje cenné prírodné lesy pralesovitého charakteru so zastúpením buka, smreka, jedle, javora, bresta, jaseňa i tisu a kosodreviny. Najhrubšie zistené smreky dosahujú prsný obvod až 160 cm a najstarší zistený vek smreka bol 430 rokov. Súčasťou lesného spoločenstva je zaznamenaných 42 druhov lišajníkov, 11 druhov machorastov, 11 druhov húb a 32 taxónov vyšších rastlín, patriacich medzi vzácne alebo osobitne chránené druhy. Z chránených a vzácnych druhov fauny je to 82 druhov vtákov, z čoho 66 druhov v rezervácií hniezdi.
Známy prírodovedec a ekológ Miroslav Saniga, pôsobiaci v Liptovských Revúcach, sa vyjadril: "Rozšírenie NPR Suchý vrch je chvályhodným počinom na poli ochrany ekosystémov nielen v kontexte NP Veľká Fatra, ale dovolím si povedať, že aj Slovenska. Do budúcnosti predstavujú vedecký klenot, a to nielen výlučne pre lesnícke disciplíny. V NPR sa zachovala divočina v pravom zmysle slova."
Po Smrekovici ide o druhý prales, ktorému sa v posledných rokoch podarilo zabezpečiť ochranu. Prieskumom sa na Slovensku zachovalo len okolo 10 000 ha pralesov na 122 lokalitách, čo je menej ako 0,5 % slovenských lesov. Z nich nie je ešte prísne chránených vyše 50 lokalít s rozlohou takmer 2 800 ha. „Veríme, že sa podarí nájsť riešenie zabezpečujúce ochranu všetkých slovenských pralesov. Nebude to však jednoduché. Suchý vrch bol poslednou rezerváciou vyhlásenou úradom životného prostredia, od začiatku tohto roka môže rezervácie vyhlasovať už len Vláda SR. Vzhľadom na to, že prenos kompetencie ešte viac komplikuje aj tak zložitý proces vyhlasovania predpokladám, že NPR Suchý vrch zostane ešte dlhé obdobie poslednou vyhlásenou rezerváciou na Slovensku.“ konštatuje Marián Jasík, projektový manažér OZ PRALES.

Mysli a konaj enviromentálne!!!

14 stručných zásad správania sa ekonomicko-environmentálne. 14 stručných zásad ako spraviť svoju vlasť krajšou a zdravšou.

1. Kupujem slovenské výrobky (najlepšie z vlastného regiónu) – podporujem tým ekonomiku regiónu, šetrím pohonnými hmotami, chránim ovzdušie pred znečistením z dopravy.

2. Nekupujem jednorazové výrobky – chránim prírodné zdroje, nevytváram zbytočný odpad, znižujem vlastné náklady.

3. Separujem odpad – umožním tým jeho opätovné využívanie, šetrím prírodné suroviny, zabraňujem znečisteniu ovzdušia spaľovaním, prípadne záberu pôdy skládkovaním.

4. Nevyhadzujem odpad na zem – dbám na estetický ráz krajiny, nezamorujem pôdu, vodu a ovzdušie.

5. Nekupujem plastové obaly (tašky, fľaše...) – chránim svoje zdravie; rozklad i spaľovanie plastov je pre životné prostredie veľmi škodlivé, obmedzená recyklovateľnosť.

6. Kupujem výrobky v sklenených obaloch – sklo sa dá mnohokrát recyklovať a je pre ľudské zdravie neškodné, pri vratných obaloch sa nám vráti časť nákladov.

7. Kupujem výrobky z recyklovaného papiera a neplytvám ním – pri tlači nepoužívam zbytočne veľké písmo; ak sa dá, využívam papier z jednej strany popísaný – šetrím drevo, energiu na výrobu, neznečisťujem vodu.

8. Nekupujem nepotrebné veci – šetrím vlastné náklady, prírodné zdroje, obmedzujem vznik odpadu.

9. Kupujem výrobky vo väčších baleniach s čím menším množstvom obalov – šetrím suroviny potrebné na ich výrobu, znižujem množstvo odpadu, ekonomicky je to viac výhodné.

10. Kompostujem – zabránim miešaniu biologicky neškodných látok s ostatnými škodlivými látkami, nepoškodzujem pôdu umelými hnojivami, šetrím náklady na ich nákup, zvyšujem kvalitu pôdy, znižujem množstvo komunálneho odpadu.

11. Jazdím na zemný plyn – obmedzujem vznik emisií, šetrím výdavky na pohonné hmoty.

12. Pokazené výrobky dávam opraviť – šetrím najmä suroviny na výrobu nového výrobku, zabraňujem vzniku zbytočného odpadu.

13. Šetrím energiami – neplytvám vodou, elektrickou a tepelnou energiou, šetrím vlastné náklady, prírodné zdroje i životné prostredie.

14. Snažím sa presvedčiť známych, aby sa správali podľa vyššie uvedených zásad. :-)

Voda balená kontra voda vodovodná

Spotreba balenej vody na Slovensku stále stúpa, hoci až 86 percent
ľudí má doma kvalitnú pitnú vodu z vodovodu. Tá je nielen 100-násobne lacnejšia, ale ako ukázal malý test, ktorý sme urobili v redakcii, chuťové rozdiely medzi balenými vodami a tou z kohútika sú takmer zanedbateľné. Prečo sme teda ochotní kupovať vodu v plaste, ktorá sa najprv varí na slnku, potom putuje kilometre na korbe kamiónov, stojí mesiace v sklade a nakoniec tých deväť litrov musíme vyniesť až do bytu? Prečo si nepustíme radšej čerstvú vodu z kohútika? Kde sa končí zdravý rozum a začína sa vplyv marketingu?

Zatiaľ čo na Západe sa ľudia vracajú k vode z kohútika,
v krajinách strednej a východnej Európy spotreba balenej vody v
posledných rokoch stúpa. Podľa spoločnosti Canadean, ktorá sa
zaoberá prieskumom trhu v oblasti nápojov, od roku 2001 predaj balenej vody v tomto regióne vzrástol o 70,8 percenta. Výnimkou nie je ani Slovensko. Za uplynulý rok sa u nás vypilo takmer 396 miliónov litrov balenej vody, čo bolo približne o 14 % viac ako v roku 2006. Takže každý z nás vlani vypil vyše 70 litrov tejto vody.

Slovensko je na minerálky bohaté. V minulosti bola za dobrú vodu
považovaná tá, ktorá mala čo naviac bubliniek a minerálov. Dnes sa
chute menia, aj keď len pomaly. "Z hľadiska mineralizácie viedli aj v
minulom roku minerálne vody a sýtené vody. Postupne však rastie podiel pramenitých, stolových a dojčenských vôd, zvyšuje sa aj spotreba jemne sýtených a nesýtených vôd," hovorí Lucia Tomišová, výkonná riaditeľka Asociácie výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd na Slovensku. No ak má niekto rád vodu s bublinkami, nemusí vláčiť domov celé balíky vody, stačí si kúpiť sifón. Z našich obchodov sa síce takmer vytratil, ale v zahraničných obchodoch s elektronikou a domácimi spotrebičmi ho majú bežne.

Zázrak marketingu
To, že sa výrobcom podarilo presvedčiť zákazníkov, aby si kupovali
vodu balenú, ktorá je aj 500-násobne drahšia ako pitná voda z
kohútika, možno považovať za jeden zo zázrakov marketingu. Liter vody z vodovodu totiž stojí približne tri haliere, priemerná cena balenej
vody je okolo 15 korún (0,50 eura). Napriek tomu spotrebitelia
uverili, že balená voda je to pravé. Vplyv na to, kde aká značka
momentálne letí, majú aj celebrity. Na americkom trhu je vďaka nim
momentálne "in" Fiji, artézska voda z ostrova Fidži. Pije ju totiž
speváčka Rihanna aj Zúfalé manželky. Pri presviedčaní o prednostiach balenej vody najčastejšie zaznievajú nasledujúce tri argumenty: je zdravotne neškodná, má praktické balenie a ľudom oveľa viac chutí. Každý z nich sa však dá veľmi ľahko vyvrátiť. Zatiaľ čo na Západe sa ľudia vracajú k vode z kohútika, v krajinách strednej a východnej Európy spotreba balenej vody v posledných rokoch stúpa.

Naozaj viac chutí?
Viacero "slepých testov" ukázalo, že svoju obľúbenú značku, ak nie
je označená, podľa chuti takmer nikto nespozná. A aj keď sa na obale často vyníma pohorie, ľadovec alebo prameň, nemusí to znamenať, že voda bude rovnako panensky aj chutiť.

Zdravotne neškodná?
Pochybovať sa dá aj o argumente, že je zdravotne neškodná, lebo v
nejednom prípade si zákazník prinesie domov z obchodu niečo horšie
ako to, čo mu doma tečie z vodovodu. Ako príklad možno spomenúť trebárs vodu značky Dasani, ktorej názov vybrali sami konzumenti na základe charakteristiky, že má "znieť upokojujúco a má asociovať čistotu". Firma Coca-Cola ju z Európy stiahla, pretože sa zistilo, že Dasani je obyčajná povrchová voda z londýnskeho predmestia Sidcup a obsahuje bróm a karcinogénne prvky. Navyše, podľa magazínu Science News sa môžu z plastových fliaš s vodou uvoľňovať chemikálie podobné estrogénu. Aj preto mnohí ľudia zostávajú verní skleneným fľašiam. Tie by však slovenský spotrebiteľ, až na jednu výnimku, v našich obchodoch darmo hľadal. Výrobcovia už pred viac ako desaťročím ustúpili aj od predaja sýtených nápojov vo viacnásobne použiteľných PET fľašiach. Teplo a slnko najmä pri neperlivých vodách podnecujú tvorbu a množenie baktérií, ktoré môžu vyvolať črevné problémy. Z niektorých mäkších a lacnejších fliaš sa pod vplyvom slnečných lúčov môže do vody uvoľňovať malé množstvo ftalátov. Bohužiaľ, keď si vodu kupujeme, nikdy nevieme, po akom balení sme práve siahli a či sa voda niekde na otvorenom priestranstve "nepražila" celé týždne.

Praktické balenie?
V neprospech balených vôd hovorí aj ekologická stopa, ktorú za sebou
zanechávajú. Výroba PET fliaš je náročná na vodu, energiu aj ropu.
Kamióny, ktoré zabalenú vodu prevážajú často na veľké vzdialenosti, spotrebujú ďalšiu naftu a produkujú výfukové plyny. Z použitých
PET fliaš sa napokon podarí recyklovať iba malú časť, s tou väčšou
sa príroda trápi stovky rokov.No ale kto bude napriek tomu všetkému piť vodu z vodovodu, keď to momentálne nie je in?

Voda z vodovodu
Voda z kohútika je k životnému prostrediu oveľa šetrnejšia, a najmä
je oveľa lacnejšia než voda balená. Vodárenské spoločnosti jej kvalitu
pravidelne vyhodnocujú a podľa nedávnej správy pre Európsku úniu
boli výsledky na Slovensku veľmi dobré "Mikrobiologické a fyzikálno-chemické ukazovatele kvality vody spĺňalo 97 až 99,5 percenta odobratých vzoriek," hovorí Karol Munka z Výskumného ústavu
vodného hospodárstva, ktorý sa venuje skúmaniu kvality a technológie
vôd.Problémy s kvalitou z miestnych zdrojov majú iba okresy Lučenec a
Veľký Krtíš na juhu Banskobystrického kraja a niekoľko východoslovenských okresov. I tam sa však prostredníctvom vodovodov privádza kvalitná voda zo zásobníkov. Ľudia často namietajú, že zdroj vody môže byť v poriadku, ale to, čo tečie z kohútika, nie je pitné. Olovené potrubia už u nás nie sú žiadne a tých ostatných sa báť netreba, pretože, ako vysvetľuje Munka:
"Ak je voda stabilizovaná, teda vo vápenato-uhličitanovej rovnováhe,
dochádza k vytvoreniu ochrannej vrstvy, tzv. inkrustu, ktorý je dobre
priľnutý k povrchu a potrubie chráni. Potom nie je problém dopravovať
vodu aj na veľké vzdialenosti. Napríklad najdlhší vodovod na
Slovensku z úpravne vody v Stakčíne až do Košíc meria 130 kilometrov."


Chlór, ktorým sa pitná voda u nás upravuje, sa v nej nachádza iba v
nepatrnom a úplne neškodnom množstve. Ak niekomu prekáža jeho chuť, stačí nechať vodu chvíľu odstáť alebo použiť filtre. Prednosťou vody z kohútika oproti mnohým baleným vodám je aj to, že nie je tak silno mineralizovaná a vďaka tomu menej zaťažuje obličky. Aj keď denne by sme mali vypiť okolo dvoch litrov vody, v prípade minerálok by to nemalo byť viac ako pol litra. K propagácii pitia vody z kohútika by mali oveľa aktívnejšie pristupovať aj samotné vodárenské spoločnosti. Príkladom by mohla byť Trenčianska vodohospodárska spoločnosť, ktorá už druhý rok organizuje podujatie pod názvom Daj si vodu z vodovodu. Prostredníctvom tejto akcie chcú podporiť myšlienku konzumácie obyčajnej vody z vodovodu najmä u detí, ktoré dávajú prednosť sýteným a sladeným nápojom.

Apríl

V poli sa končí tokanie bažantov a jarabíc a začína sa obdobie hniezdenia. Bažantica do plytkého hniezda vystlaného lístím a perím znáša 10 – 16 olivovohnedých vajec, na ktorých sedí 22 – 24 dní. Hniezdo si robí na okrajoch porastov poľnohospodárskych kultúr, na lúkach v blízkosti krov a vody a na okrajoch remízok a lesov. Aj jarabica si robí v zemi plytké, trávou vystlané hniezdo na okraji ciest, priekop, pri medziach a na okrajoch porastov krmovín i oblinín a znáša doň priemerne 16 zelenosivých vajec. Sliepočka na nich sedí 24 – 25 dní a kohútik sa zatiaľ zdržiava v blízkosti hniezda.
V blízkosti vôd, v kroví a tŕstí na zemi, ale aj na starých vŕbach hniezdi kačica divá. Znáša 8 – 14 zelenkastých vajec a sedí na nich 26 dní. Pri vodách možno vidieť okrem kačíc hniezdiť i husi divé, lysky, kormorány a čajky.
Kým v lese začínajú už hniezdiť jariabok, sluky, holuby, všetky krkavcovité vtáky a pernaté dravce, veľké lesné kurovité vtáky ešte len tokajú. Za večerného šera hlucháne dolietajú na svoje tokaniská a hrmotne zosadajú na svoje hradovacie stromy. Niekedy aj slabo zatokajú. Ráno, ešte pred svitaním, sa kohút zobúdza, otrasie si perie a začína svoju svadobnú pieseň. Začína klepkaním, ktoré zrýchľuje až do trilkovania zakončeného výluskom, potom nasleduje brúsenie. Táto štvorveršová sloha sa po malej pauze opakuje. Hlucháň má pritom roztiahnutý vejár, spustené krídla, krk natiahnutý nahor a stojí alebo chodí po konári. Pri rozvidnení zletuje na zem k hluchániciam, ktoré sa ozývajú slabým kvokaním, a v tokaní pokračuje. Pritom pomalým tanečným krokom dvorí sliepkam.
Súčasne na hôľnych lúkach a lesných čistinách predvádzajú svoj svadobný tanec tetrovy, v poľovníckej reči hoľniaky. Ráno, ešte za tmy, sa začínajú kohúty zlietať na tokanisko. Ako prvé priletujú staré kohúty, až potom ostatné, kým tetrovice priletujú až pri východe slnka a zdržiavajú sa na okraji tokaniska. Tokanie začína kohútik ostrým zaškŕkaním, potom nasleduje svišťavé šuíkanie a nakoniec sa ozýva bublaním. Pri tejto piesni si tetrov našuchorí perie, vztýči a roztvorí lýrovitý chvost, spúšťa krídla, naťahuje a nafukuje krk, pričom poskakuje, točí sa, ba i vysoko vyskakuje. Časté sú súboje najmä starých kohútov s mladými, pri ktorých lieta aj perie. Po východe slnka sa kohútiky z tokanísk rozletia do blízkeho okolia, kde v tokaní pokračujú na vrcholcoch stromov. Za slnečného počasia sa tokanie rozlieha pretiahne až do predpoludňajších hodín.
Rovnako zaujímavé, i keď tiché, je tokanie dropa na našich stepných nížinách. Kohút pri tokaní spúšťa krídla, nafukuje vzdušný vak pod hrdlom, skláňa hlavu dozadu, vejárovite roztvára chvost a vykláňa ho na chrbát. Pritom poskakuje a točí sa okolo dropice.
Takmer všetky jelene okrem ihličiakov majú už zhodené parožie a žijú skrytým nočným životom, akoby sa bez svojej okrasy hanbili. Srsť jelenej zveri v nižších polohách sa začína prefarbovať na letnú, pričom mladšie jedince sa prefarbujú najskôr, staré, prípadne choré kusy neskôr.
Rast nového parožia srncov sa už skončil a začína sa vytĺkanie parožkov. Tým sa srnec zbavuje lyka, ktoré chránilo parôžky počas rastu. Staršie srnce vytĺkajú skoršie ako mladé, pričom silné srnce vytĺkajú na tenších drevinách a srnce so slabším parožím na hrubších drevinách.
Začína sa kotenie mláďat niektorých šeliem. Líška v brlohu dojčí až 8 líščat, ktoré sú 2 týždne slepé, ale už štvortýždňové ich matka vyvádza z brlohu. I jazvečica sa stará o 3 až 5 jazvečiat, ktoré dojčí až 8 týždňov. Vlčica už opatruje 5 – 6 vĺčat. Vlk jej v prvých týždňoch zabezpečuje potravu. Po 2 až 6 mláďat kotia i kuny a mačka divá.

Bebo

Marec

Sneh sa už pomaly stráca, mrazy slabnú, príroda sa prebúdza k životu. Ako prví zvestovatelia jari prilietajú k nám škovránky a škorce, a keď sa objavia i trasochvosty, znamená to, že sú tu už aj sluky.
Príletom sluky hôrnej začína sa hneď aj jej tokanie. Kohútiky za večerného šera a ranného svitu preletujú kľukatým letom ponad porasty a rúbane, pričom sa ozývajú pískaním alebo kvorkaním. Sliepočky, vábia kohútiky zo zeme tichým pískaním. Potom tokanie pokračuje na zemi svadobným tancom kohútika, ktorý behá okolo sliepočky so spustenými krídlami a roztiahnutým chvostom. Kohútiky o sliepočku medzi sebou na zemi bojujú, ba naháňajú sa aj vo vzduchu, pričom pichajú do seba zobákmi.
Do nížinných mokrých oblastí prilieta močiarnica mekotavá, podobná sluke. Jej tokanie je charakteristické tým, že kohútik krížiac vyletuje veľmi vysoko, a potom sa strmo spúšťa nadol, pričom jeho kormídlovacie perá na chvoste vibrujú a vydávajú mekotavý zvuk.
V lesoch s hustým krovinatým podrastom začína svoje tokanie i jariabok hôrny. Kohútik toká zvyčajne na zemi, alebo preletuje po spodných konároch stromov, pričom vztyčuje na hlave chocholček a pohybuje vejárovite roztvoreným chvostom. Pritom sa ozýva ostrým trilkovaným pískaním.
V tomto mesiaci prilietajú k nám do lesov i holub hrivnák, holub plúžik a hrdlička poľná. Na svojich ťahoch na sever sa zastavujú v blízkosti vôd husi divé a ozývajú sa hlasitým gáganím. Niektoré páry u nás i hniezdia.
K jazerám a rybníkom prilietajú lysky a čajky. Tu sa začína už i tokanie kačice divej, keď káčer na vode dvorí svojej družke.
Aj v poli sa začína rušnejší život. Bažanty si vyhľadávajú a obsadzujú tokaniská a najčastejšie ráno a večer typickým kokorókaním, našuchorovaním peria a prudkým trepaním krídel privolávajú do svojho rajónu bažantice.
Koncom mesiaca tokajú aj jarabice. Kohútik s roztiahnutými spustenými krídlami obieha okolo sliepočky a ozýva sa hlasitým čiríkaním. Sliepočka vydáva len tiché pípavé zvuky. Svoj rajón si kohútik stráži, pričom medzi jednotlivými kohútikmi dochádza i k bitkám.
V plytkých ležiskách nachádzame už prvé zajačiky. Bývajú tam jedno až dve už osrstené a vidiace mláďatá. Zajačica ich dojčí 3 týždne a bráni proti nepriateľom. Suchý a teplý marec je predpokladom dobrých stavov zajacov na jeseň.
V materských brlohoch rodí králica 4 – 10 slepýcha holých mláďat, ktoré z brlohu vychádzajú až po 3 týždňoch. Rýchle dospievajú, takže sa už koncom leta môžu honcovať.
I v lese už môžeme vidieť nové prírastky diviačej zveri. Diviačice už vodia 4 – 10 hnedých, pozdĺžne žlto – hnedopásikavých diviačat. Diviačica dojčí mladé 2 – 3 mesiace a odvážne ich bráni i pred človekom. Ostávajú pri nej až do zimy.
Jelene postupne zhadzujú parožie, takže v čriedach vidíme s parohami už len mladé jedince.
Prvé jarné slniečko vytiahlo z brlohov už aj medvede. Začínajú sa ich prvé prechádzky po miznúcom snehu. Slabé a choré kusy raticovej zveri, ktoré zimu nevydržali, sú pre vyhladnuté medvede priam hostinou.
Párenie mačky divej sa v tomto mesiaci končí, kým rys sa pári ešte aj v apríli. Začínajú sa však páriť vydry, ondatry a tchory.

Bebo

Február

Zima sa ešte nevzdáva, aj keď sa už pomaly blíži jej koniec. Zver zoslabnutá zimným hladovaním zdržiava sa v blízkosti kŕmidiel alebo násypcov, prípadne odpočíva v blízkych húštinách remízok.
Vlanajšie srnčeky, tzv. ihličiaky či gombičkáre, koncom mesiaca zvyčajne zhadzujú svoje prvé parožie, kým starším srncom už rastie nové.
Koncom mesiaca môžeme už v blízkosti kŕmidiel nájsť prvé jelenie zhody. Zhody starých jeleňov majú pod ružicou na pečati miskovitú priehlbinu, kým stredne staré jelene majú toto ukončenie ploché a mladé jelene vypuklé.
Párenie vlkov a líšok trvá ešte do konca februára. Začína sa párenie rysov a mačiek divých. Tieto šelmy žijú samotársky, len v období párenia samce vyhľadávajú samice. Kým párenie rysov prebieha potichu, pri mačkách divých ho sprevádza nepríjemné mraučanie kocúrov, pričom medzi nimi dochádza i k bitkám.
Ku koncu mesiaca sa začínajú v prírode hlásiť už i nové životy. Medvedica vo svojom zimnom brlohu liahne až dve, niekedy aj viac mláďat, ktoré sú asi mesiac slepé a dlhé sotva 25 cm.
K nočnému húkaniu výrov pribúda tokanie sovy obyčajnej, pri ktorom sa strieda zvláštne, trilkom ukončené húkanie samčeka so štekavým zvukom samičky. Aj tokanie myšiarky ušatej sa vyznačuje monotónnym, pravidelne opakovaným húkaním.
Koniec zimy sa začína prejavovať aj v poli. Zimné kŕdliky jarabíc sa rozpadávajú a mladé kohútiky si začínajú vyhľadávať sliepky s cudzích kŕdlikov, prebieha párikovanie, lebo jarabice žijú monogamicky.
Aj zajace vyhľadávajú honcujúce sa zajačice a neraz jednu zajačicu naháňa I viacej zajacov, ktoré sa o ňu niekedy i pobijú. V tomto čase vidíme behať zajace po celý deň, i keď inokedy žijú nočným životom a cez deň ležia v ležiskách. Honcovanie prebieha až do konca leta, takže zajačica sa okotí 3 až 4 razy do roka.
Začína sa aj honcovanie králika divého. Králiky, ktoré žijú v kolóniách, vahľadávajú si samice z iných kolónií a zvádzajú o ne súboje. Aj tu honcovanie prebieha až do konca leta, takže králička sa okotí 4 až 5 ráz do roka.

Bebo

Január

Život našej raticovej i malej zveri sťažujú silné mrazy a vysoký sneh. Zamrznutý sneh obmedzuje pohyb raticovej zveri, ktorá sa sústreďuje pri kŕmidlách a v závetriach húštin. I jarabice a bažanty hľadajú ochranu pred zimou pri násypoch a remízkach a zajace sa neraz nechajú zaviať snehom vo svojich ležiskách.
Srncom rastie nové parožie. Čím starší srnec, tým ho má vyššie, kým dvojročným srnčekom ešte len začína rásť. Mladé polročné srnčeky vidíme už s prvými malými gombičkami či ihličkami.
V druhej polovici mesiaca za mrazivých nocí často počuť zvláštne, prerušované brechanie. To sa začína párenie líšok. Nie je zriedkavosťou, že jednu líšku naháňajú dva i tri lišiaky. V tichých revíroch môžeme pozorovať takéto naháňanie líšky aj cez deň. Vlastné párenie sa však uskutočňuje obyčajne v brlohu.
Tento mesiac je aj obdobím párenia vlkov. Vtedy sa dospelé jedince oddeľujú od svorky a vlky zvádzajú medzi sebou tvrdé zápasy o vlčice. Ich prítomnosť nám prezradí prenikavé zavýjanie.
Niekedy sa koncom januára pária aj kuny, pričom samce oplodňujú samičky, ktoré sa v lete nepárili.
Monotónne dvojslabičné nočné húkanie ozývajúce sa zo skál je znakom, že sa začalo aj tokanie výra skalného. Stupňovaním tokania pridružujú sa k húkaniu i rozmanité prenikavé zvuky podobné chechtaniu.
Tuhá zima si vyžaduje zvýšenú ochranu a starostlivosť o zver. Treba ju pravidelne prikrmovať, pričom kŕmne dávky podľa poveternostných a snehových podmienok zvyšujeme alebo znižujeme. Raticovej zveri podávame do rebrinových kŕmidiel seno, ďatelinu alebo sušenú letninu, do korýtkových kŕmidiel sypeme kukuricu, ovos jačmeň, gaštany, žalude, prípadne bukvicu a z dužinatého krmiva vykladáme na kŕmne stoly kŕmny kel, repu, mrkvu, zemiaky. Vhodné je spojiť prirodzené kŕmne zdroje, ako sú políčka s plodinami odolnými proti mrazu a vysadené remízky ohryzových drevín s umelými kŕmnymi zdrojmi – kŕmidlami. Ide o rebrinkové kŕmidlá alebo kŕmidlá s pohyblivou strechou na objemové krmivo, korýtka na jadrové krmivo a kŕmne stoly na dužinaté krmivo a siláž, ako aj soliská, ktorých správne rozmiestnenie núti zver stále sa pohybovať a zabezpečuje jej všetky potrebné živiny. Len dobrá výživa zveri cez zimu a s tým súvisiaci jej dobrý zdravotný stav zaručuje dobrú kondíciu zveri na jar, kvalitné prírastky a mohutné parožie.
Nezabúdajme ani na zajace, bažanty a jarabice. Do násypov pridávame plevy a piesok, z dužinatého krmiva kŕmnu repu, kel a mrkvu, prípadne plody jarabiny a šípky. Zajacom na stĺpkovité kŕmidlá alebo do malých rabriniek dávame otiepky sena a ďateliny, do válovčekov dávame kŕmnu repu a kel, prípadne mrkvu a na ohryz vykladáme orezané konáre ovocných stromov.
Prešliapaním alebo odhŕňaním snehu sprístupňujeme zveri príchodné chodníky ku kŕmidlám, násypcom, soľníkom a potokom alebo studničkám.
Zoslabnutá zver sa teraz ľahko stáva korisťou svojich nepriateľov.
Hlavná poľovnícka sezóna sa skončila.

Bebo

December

Tuhá zima s pribúdajúcim snehom zhoršuje životné podmienky malej zveri v poli i veľkej na horách. Bažanty a jarabice vyhľadávajú remízky, kde nachádzajú ochranu pred mrazivým vetrom i pred pernatými dravcami. Sústreďujú sa hlavne pri násypoch a plevníkoch. Zajace prečkávajú zimné fujaky vo svojich ležiskách a neraz sa nechávajú zaviať snehom.
Jelenia i srnčia zver už zhadzujú parožky i srnce ihličiaky, takže v čriede poznáme srnca už len podľa strapca a malého trojuholníkového zrkadla, pokiaľ pre väčšiu vzdialenosť nezbadáme pučnice medzi ušami. Tohtoročným jelienčekom začínajú narastať pučnice, na ktorých koncom zimy začne rásť prvé parožie ihličiaka.
Začiatkom mesiaca sa končí ruja muflónov, končia sa súboje starých baranov a tvoria sa väčšie čriedy muflónej zveri.
Na skalnatých svahoch nad hornou hranicou lesa prebieha teraz ruja kamzíkov. Staré kamzíky, ktoré dosiaľ žili samotársky, vyhľadávajú čriedy kamzíc a v rozrušení sa ozývajú zvláštnym fŕkavým hlasom. Mnoho ráz dochádza i k bitkám medzi rujnými samcami. Kamzice i kamzíčatá sa ozývajú krátkym mékaním, len pri zistení nebezpečenstva vydáva strážca čriedy ostrý výstražný hvizd, po ktorom celá črieda uteká do bezpečia. Hneď po skončení ruje sa kamzíky sústreďujú do veľkých zimných čried, aby lepšie prekonávali nepriaznivé zimné podmienky.
Diviaky sa ešte celý mesiac pária, čo prezrádza hlasité fučanie a kvíkanie bojujúcich kancov alebo kvílivé kvičanie páriacich sa svíň, ktoré sa v tichej zimnej noci ďaleko ozýva.
Zvyčajne okolo Vianoc sa ukladá na zimný odpočinok medveď, keď si predtým vystlal brloh lístím, machom a suchou trávou. Brloh si robí najradšej v skalnej dutine, pod vývratom alebo pod košatým stromom. Keď ho zafúka sneh, sotva by sme ho našli.

Bebo

Ekoživot

Príroda – prirodzené prostredie, neustále sa od nej vzďaľujeme, niekedy sa ňou inšpirujeme, aby sme sa od nej v konečnom dôsledku ešte viac vzdialili. Prírodné materiály a prostriedky nahrádzame umelými, hoc často nedosahujú ich vlastnosti a ich výroba vyžaduje veľké množstvo prostriedkov a energie. Pritom príroda poskytuje high – tech materiály a prostriedky vyvíjané milióny rokov.
Existuje množstvo systémov ako tieto procesy využiť a to bez zbytočného plytvania, znečisťovania a poškodzovania krajiny, ktorú je možné využívať ohľaduplnejšie.
Jednou hlavných príčin poškodzovania ekosystému je úpadok vidieka a s tým spojená urbanizácia a industrializácia spoločnosti, dôsledkom ktorej dochádza k preľudneniu, veľká masa ľudí vytrhnutá zo svojich koreňov je v meste nútená žiť konzumným spôsobom, vyrábať a kupovať ekologicky nestráviteľné produkty a neskôr sa ich zbavovať ukladaním vo svojom okolí. Tento spôsob existencie je veľmi náročný na objem energií a tak je drahý pre konečného spotrebiteľa. Trend je trvalo neudržateľný, čo je jasné na prvý pohľad, avšak ľudia akoby sa báli prebudiť. Načo? Veď zatiaľ to funguje.
Naši predkovia sa nebúrili proti odvekej logike prírody, boli od nej závislí (rovnako ako dnes my) a odrhnúť sa od živiteľa vlastnej existencie znamenalo istú záhubu.
Je nutné tento základný princíp slovenstva – úctu k matke zemi, aplikovať do našej doby. Využiť tie pozitíva čo nám prináša moderná veda, byť si vedomí ich následkov a nedostatkov, k tomu aby sa zastavil zhubný proces neobmedzeného plytvania.
Získavanie potravy je jeden z najzákladnejších problémov človeka. Starí Sloveni nejedli mäso v takej miere ako my. Základom ich potravy boli obilné kaše, mliečne výrobky a pečivo, sezónne ovocie a zelenina. Mäso sa jedlo zriedkavo a bolo skôr sviatočným pokrmom. Dnes jeme veľa mäsa a problémy s tým spojené na zdravie človeka sú všeobecne známe. Hlavný problém je však v tom, že na vykŕmenie veľkého počtu zvierat je potrebné obrovské množstvo potravy ( sója, kukurica, zemiaky, repa, množstvo obilovín) a tie by boli schopné nasýtiť mnohonásobne väčšie množstvo ľudí. Na to je potrebné omnoho väčšie množstvo pôdy, vody a energií než je dlhodobo únosné. Pôvodné plodiny ako špalda či bôb boli vytlačené na úkor krmiva pre dobytok a hydinu.
Pôda už akoby sa ani nedala obhospodarovať bez chemizácie. Očakávať že sa to zmení celoplošne by bolo naivné. Vzorom tu môžu byť jednotlivci, ale aj niektoré menšie poľnohospodárske zoskupenia ktoré využívajú vermikompostáciu na hnojenie a vedľajšie produkty a odpad využívajú na biomasu. Tieto techniky je možné využívať aj na vašej záhrade vedľa rodinného domu.
Za zásadnú možno považovať tiež otázku získavania energií z alternatívnych zdrojov, resp. ich šetrením. Tú sú tie najhlavnejšie.

Voda – hlavnou prekážkou je finančne a časovo náročná výstavba vodných priehrad a narúšanie pôvodných riečnych ekosystémov. Je to však veľmi silný zdroj a v tejto oblasti sú už preverené postupy a výsledky.

Vietor – je nespoľahlivý zdroj (závisí od sily a smeru vetra, nie je ho možné vybudovať všade), spôsobuje hluk ( z motora, prevodov a obtekaním vzduchu okolo listov vrtule) a optické emisie (sveteľné záblesky a tieň). Výhodou je údajne lacná technológia.

Slnko – technológia na získanie energie zo slnečného žiarenia je veľmi drahá, slnečné kolektory stoja státisíce a návratnosť je často krát sporná (závisí od výrobcu a intenzity slnečného svitu v danej oblasti). Získaná energia na teplo alebo ohrev úžitkovej vody je už zdarma, pretože slnko faktúry neposiela.

Biomasa – na získanie energie sú potrebné veľké objemy biomasy. Kvalita záleží od jej zloženia (fekálie, drevoštiepka, poľnohospodárske produkty a odpad). Je lacná, spoľahlivá a mnohí ju považujú za riešenie pre revitalizáciu vidieka. Netreba je dovážať zďaleka, peniaze ostávajú v regióne, nehrozí jej vyčerpanie a nahrádzaním fosílnych palív znižuje produkciu CO2 .

Geotermálna energia – Jej zabezpečenie je veľmi nákladné. Najvačšiu položku tvorí často hlboký vrt k prakticky nevyčerpateľnému zdroju energie – horúcej vode. Ďalej sú potrebné prívodové a vratné potrubia, vykurovacie telesá a jazierko na odpadovú vodu.

Podmienkou pre získavanie energií z alternatívnych zdrojov je zabezpečenie domu pred tepelnými stratami. Samozrejmosťou by preto mal byť nízkoenergetický prípadne pasívny dom. Obzrieť sa za odkazom našich predkov v tomto prípade stojí za to. Žili najčastejšie v zemniciach so strechou pokrytou slamou. Hĺbka zeme, steny vymazané hlinou a izolácia v podobe slamenej strechy sa znovu zavádza pri stavbe dnešných ekodomov. Takéto bývanie je zdravšie, finančne výhodnejšie a nezaťažuje okolie v takej miere ako klasická stavba.
Odľahčenie dopravy je ďalším krokom v ústrety zdravšej krajiny a treba začať od seba. Autom sa dnes vozíme aj na vedľajšiu ulicu, tovar sa dováža zďaleka, hoci podobný sa vyrába aj v našom regióne – ten sa vyváža zas inam. To a mnohé iné vedie k zvyšovaniu emisií. Bicykel a hromadná doprava sú dnes pojmy ktoré sa dnes dávajú do súvisu s alternatívnym spôsobom dopravy a presun po vlastných to už je čosi ako šport. A to je choré ako celá táto spoločnosť.
Sloveni, naši predkovia, odveky spútaní s pôdou ktorá ich živila, cítili potrebu strážiť ju a brániť, mágiou, zvykovým právom aj zbraňami. V tom je zásadný problém oproti dnešku, pretože našou potrebou je využívať ju a ovládať.

Žaba

Problém "Tatry"

V poslednom čase sa rozbehla diskusia ohľadom Vysokých Tatier, kde proti sebe stáli zástancovia aktívneho a pasívneho manažmentu. No na úvod by som rád spomenul, že Vysoké Tatry sú národným parkom, v ktorom sa nachádzajú zóny s ochrannými stupňami, čo znamená určité obmedzovanie napríklad ťažby dreva alebo pohyb turistov a za to garantuje štát.
Po veternej smršti sa pozornosť obrátila hlavne na to, čo sa urobí s obrovským množstvom kalamitného dreva. Po tejto katastrofe nasledovala ďalšia v podobe premnoženia lykožrúta v tejto lokalite. Hrozili hlavne veľké požiare a aj preto sa drevo začalo rýchlo odpratávať vo veľkých množstvách a končilo aj za hranicami Slovenska. Určite aj to malo svoj zmysel, veď zasiahnuté územie bolo obrovské a bolo treba konať okamžite. No Tichá a Kôprová dolina odolávali návalu ťažkých strojov a pilčíkov hlavne kvôli tomu, pretože je to územie s piatym najvyšším stupňom ochrany.
Médiá nás o tomto probléme dosť často informovali, no škoda, že len opäť z jednej strany. Ochranárov vykresľovali ako bláznov, ktorí len zavadzajú pri riešené problému a bránia tak práci lesníkom. No treba sa na to pozrieť aj z druhej strany. Výskumy a ochranári hovoria pravý opak ako lesníci. Ale prečo?

Prístup lesníkov ku kalamite, čiže aktívny manažment je intenzívne spracovanie lesnej kalamity. Týmto je efektívne znižovaná potravinová základňa pre lykožrúta. Toto sa spravidla odzrkadlí na poklese populácie lykožrúta. Asanovaním napadnutých stromov, tzv. chrobačiarov je možné zabrániť rozšíreniu lykožrúta do stojacich porastov a tieto tým zachrániť. Aktívnym manažmentom však zväčša dochádza k výrazným zmenám prostredia na mieste spracovanej kalamity, rovnako sa vytvárajú porastové steny, ktoré sú náchylnejšie na napadnutie lykožrútom. Holiny vzniknuté po vyťažení, je zväšča treba nákladne zalesňovať. Výhodou aktívneho manažmentu je len ekonomický efekt zo spracovanej drevnej hmoty.

Pasívny manažment je založený na autoregulácii lesných ekosystémov a vylúčení priamych ľudských zásahov. Kalamita veterná a lykožrútová je vnímaná ako ekologický faktor, zabezpečujúci dynamickú obnovu lesných porastov. Nakoľko veterná kalamita nie je spracovaná, lykožrút sa môže z kalamitného dreva šíriť a napádať okolité porasty. Týmto spôsobom môže dôjsť k veľkoplošnej lykožrútovej kalamite a rozpadu starých lesných porastov monokultúrneho charakteru, čo môže byť v rozpore s predmetom ochrany postihnutých území. Obnova porastov je ponechaná na prirodzené zmladenie. Pasívny manažment vylučuje ekonomické využitie drevnej hmoty z kalamitísk.

Realita je však taká, že aj napriek intenzívnym opatreniam zostáva na spracovanom polome pomerne veľa drevených zvyškov, ktoré slúžia ako substrát pre lykožrúta. Na bezpečné zvládnutie lykožrútovej kalamity je nevyhnutná trvalá kontrola prostredníctvom lapačov a asanácie chrobačiarov. Je to obrovská snaha ľudí a vyžaduje si to aj veľký prísun financií.
Keďže Tichá dolina aj vďaka ochranárom zostala tak, ako si to príroda želala, vedci v nej mohli sledovať dopady na les a na základe tohoto vyvodili výsledky. Sledovali štyri rôzne kategórie narušenia lesných porastov. Stav sledovaných charakteristík v nenarušených lesných porastoch, v stojacej lykožrútovej kalamite vzniknutej pôsobením silnej populácie lykožrútov po roku 2006, na nespracovaných polomoch, ktoré vznikli počas veternej kalamity v roku 2004 a na spracovaných kalamitných územiach, ktoré vznikli asanovaním následkov veternej a lykožrútovej kalamity po roku 2004.

Takto získané údaje boli predmetom štatistického testovania, ktoré slúži na objektívne zhodnotenie trendov v dátových súboroch. Inými slovami, štatistické metódy nám umožňujú s konkrétne stanovenou určitosťou povedať, či je niečo také, alebo onaké. Bez emócií, subjektívnych pocitov a skresľovania reality.

A výsledok je takýto. Spracovanie akejkoľvek kalamity v rámci lesnej rezervácie je umelý zásah, ktorý vážne narúša lesný ekosystém a z prirodzene sa obnovujúceho lesa vytvára holinu závislú na umelom zalesnení. Nespracované kalamity sú naopak lesnými ekosystémami s vysokou regeneračnou schopnosťou, ktoré naďalej nesú podstatné znaky pôvodného lesného ekosystému. Naviac lesný porast, ktorý vzniká prirodzene po narušení, je zmesou drevín listnatých a ihličnatých - vďaka rôznorodosti podmienok nespracovanej kalamity je priestorovo a kvalitatívne diferencovaný a stabilný.
Tento záver je v zhode s výskumom, ale aj s predošlými výskumami z oblasti Šumavy v Čechách a Bavorského lesa v Nemecku. Ponechanie kalamít na prirodzený vývoj preto v žiadnom prípade nepredstavuje nikým neoverený nebezpečný experiment, ani spôsob ako brániť lesu rásť. Je to spôsob, akým sa môžu horské smrekové biotopy vyvíjať spôsobom, na aký sú evolučne adaptované.
Navzdory medializovaným poplašným správam sa lykožrút šíri v Tichej a Kôprovej doline oveľa menej ako v územiach, kde lesníci zasahovali. Ponechané polomy vďaka tomu doslova kypia novým životom. Na mnohých miestach nie je už popadané stromy vidieť kvôli vysokému zmladeniu jarabiny. V ich tieni vyrastajú nespočetné semenáčiky smrekov a iných stromov. Prirodzené lesy poskytujú domov vzácnym druhom živočíchov a rastlín. Žijú tu aj druhy, ktoré sú ľuďom takmer neznáme práve preto, že väčšina lesov bola premenená na nepoznanie.
O zastavenie ťažby v týchto dvoch dolinách sa zaslúžilo takmer 25 tisíc ľudí podpísaných pod výzvu za trvalú ochranu Tichej doliny, účastníci blokády aj pokojných akcií, stovky vedcov a pracovníkov štátnej ochrany prírody, ktorí sa nebáli vyjadriť svoj názor (viacerí následne stratili prácu) a mnohí ďalší. Napriek tomu je hrozba návratu strojov do územia stále aktuálna.
O tomto nás však v televízii neinformovali a väčšina Slovákov netuší, čo sa vlastne v Tatrách deje. Je len na nás, či aj naše deti raz uvidia Tatry aspoň také, aké sme ich videli aj my.

Aby Tichá ostala tichou.

Bebo

November

Silnejúce mrazy a trvalá snehová prikrývka na horách oznamujú pomalý príchod zimy. Sťahovanie do južnejších krajov končia v tomto mesiaci lysky, divé holuby a sluky, kým močiarnice nás už opustili v minulom mesiaci. Vo veľkom počte sa na priehradách a nezamŕzajúcich vodách objavujú populácie divých kačíc a hneď sa začína ich párikovanie, lebo žijú v monogamii. Naše populácie kačíc v tomto období odlietajú na svoje južnejšie zimoviská.
Aj jazvece s dostatočnými zásobami podkožného tuku zaliezajú do svojich podzemných brlohov na zimný odpočinok. Ležisko v brlohu si na zimu vystielajú lístím a trávou. Len za slnečných teplejších zimných dní vychádzajú z brlohu, aby sa prevetrali.
Kým ruja danielov sa v prvých dňoch tohto mesiaca pomaly končí, začína sa ruja muflónov. Jej začiatok závisí od počasia. V chladnom počasí sa začína skôr, v teplejšom neskôr a často sa pretiahne až do decembra. Čriedy starších muflónov sa pred rujou rozpadávajú a jednotlivé muflóny sa pridávajú k čriedam muflónic. Vtedy aj počas celej ruje dochádza medzi muflónmi k tvrdým bojom. Samce narážajú na seba rohami rozbehom až zo vzdialenosti 20 m a snažia sa navzájom odtlačiť od čriedy. Nárazy rohov pri takýchto bojoch počuť veľmi ďaleko. Muflón potom zostáva pri čriede až do konca zimy, pričom sa po ruji pridávajú k čriede i mladšie jedince.
V zverniciach môžeme sledovať ruju pasrnca bielochvostého, ktorý sa v tomto čase ozýva zvláštnym sykavým hlasom.
V rokoch úrodných na žalude a bukvice sa začínajú páriť aj diviaky. Čase párenia diviaky zvádzajú medzi sebou tuhé boje sprevádzané fučaním a kvičaním. Aj diviačica pri párení kvílivo kvičí. Diviaky sa pária až do januára, ale nie sú zriedkavé ani prípady neskoršieho párenia na jar.
V srnčích revíroch môžeme koncom mesiaca niekedy pozorovať druhú ruju. Začína sa vývoj oplodneného vajíčka v srne, ktoré bolo dosiaľ v utajenom stave. Srny neoplodnené v lete môžu sa teraz spáriť so srncom, ktorý ešte nezhodil parožie. V tomto období však srnce už parožie zhadzujú, len mladé ihličiaky môžeme vidieť ešte aj v decembri s parožkami. Choré a poranené srnce niekedy parožky vôbec nezhodia. Mladým, päťmesačným srnčekom začínajú už narastať prvé gombičky alebo paličky vysoké asi 2 cm, ktoré však už vo februári zhadzujú, aby nasadili parožie ihličiaka.


Bebo

Október

Jelenia ruja sa síce skončila, ale ešte kde – tu sa ozvú jelene, keď prišli na stopu oneskorene rujnej jelenice. Vyčerpané jelene, ktoré počas ruje stratia až 25% zo svojej hmotnosti, tvoria čriedy, ktoré vedú najmladšie samce. Mladé, 2 až 3 ročné jelene sa však pridávajú k čriedam holej zveri, ktoré vedie stará skúsená jelenica. Len staré jelene žijú aj cez zimu samotársky. Dôležité je, aby jelene vyhladnuté po ruji mali dosť času získať do prvého snehu potrebnú telesnú kondíciu na dobré prezimovanie.
Tomto mesiaci prebieha ruja jeleňov sika, ktoré zhromažďujú okolo seba čriedy jeleníc a zvádzajú o ne i súboje. Vtedy sa ozývajú zvláštnym hvízdaním.
V polovici mesiaca sa začína ruja danielov. Rujné danielice sa pridružujú k danielom, ktoré sa v tomto období začínajú ozývať chŕkaním. Je to zvláštne chrapľavé prerušované chrčanie, počuteľné na vzdialenosť asi 500 m. Daniele sú nepokojné, v stálom pohybe. Svoju čriedu nestrážia tak žiarlivo ako jelene, no i tak sú medzi nimi časté tuhé boje. Nárazy a klepot lopát bojujúcich danielov počuť dosť ďaleko a nie je zriedkavosťou, že si pritom niekedy odlomia lopaty na parohu. Už pred rujou, na začiatku mesiaca danielia zver sa prefarbuje na zimnú sivohnedú srsť s čiernym pásom na chrbte. Škvrnitosť sa pri zimnej srsti stráca, alebo je len málo výrazná.
Končí sa i prefarbovanie srnčej zveri, ktorá dostáva tmavosivé zafarbenie. Len zrkadlo okolo zadku je biele, pričom srnec h má malé a okrúhle, prípadne trojuholníkové, kým srna väčšie, srdcovitého tvaru, s predĺženou zásterkou na spodnej strane.
Ranné mráziky striedajúce sa s poslednými slnečnými lúčmi babieho leta nútia i jariabka hľadať si svoju družku. Jariabok žije monogamicky. Pri párikovaní, podobne ako na jar pri tokaní, kohútik s našuchoreným perím, vztýčeným chocholčekom a roztvoreným chvostom prebieha po zemi a preletuje po konároch krov a stromov, pričom sa ozýva tichým ale ostrým pískaním, zakončeným trilkom.
Pod tatranskými končiarmi ukladajú sa už svištie rodiny v svojich brlohoch na dlhý zimný spánok a vchody do brlohov zahrabávajú kamením a zemou.

Bebo

Zamyslite sa!

Žijeme v dobe rýchlych zmien. V dobe, v ktorej si ľudia prestávajú vážiť samých seba a nieto ešte aj samotnú matku Zem. Každý kúsok zeme je poznačený človekom a jeho vplyvom, či už kladným alebo záporným pre prírodu samotnú.
Veď v časoch nedávnych len kde tu stála, na našich prekrásnych kopcoch, nejaká budova. Dnes, na každom kroku vyrastá jedno rekreačné stredisko za druhým, z čoho máme mi ľudia úžitok, no pre prírodu to prináša veľa problémov. Ľudia navštevujú čoraz viacej miest na horách a stavajú na tých miestach, na ktorých by nemali. Dá sa dokonca hovoriť o expanzii. No príliš veľa ľudí vytvára v prírode určitú nerovnováhu. Človek do nej príliš zasahuje a ani si to neuvedomuje. Všade sa vyvážame na autách, sme príliš hlučný, hromadíme smeti. Týmto narušujeme poriadok a stabilitu v prírode.
Pri mojich potulkách lúkami a lesmi stretávam čoraz viac ľudí, slušných i neslušných. S tých slušných mám samozrejme radosť. Vždy ma poteší príjemný rozhovor s niekým, s kým zdieľam podobný názor v otázkach ochrany prírody. No stretávam aj takých ľudí, ktorí o sebe tvrdia, že sú turisti či niečo podobné, no majú od nich veľmi ďaleko. Mýlia si prírodu s mestom a to nie je dobre. Nechápu to, že každé odhodenie odpadku či zanechanie zlej stopy po sebe ma síce pomalý, no isto zlý dopad na živú i neživú kultúru v krajine, v ktorej sa nachádzajú. Na turistických chodníkoch, ba dokonca mimo nich nachádzam mnoho vecí, ktoré tam nepatria, počujem hluk, ktorý sa šíri do diaľky. Toto teda nie sú turistické návyky. Podobným ľuďom by som doporučil vyblázniť sa niekde na diskotéke.

Hlavným problémom, ktorý chcem predostrieť, je však príroda plná živočíchov. Takýto ruch, či už pohyb ľudí alebo stavebný, im veľmi škodí. Ich priestor, potrebný pre život sa stále zmenšuje. Lesná zver sa plaší a hľadá si útočisko na iných miestach. Koľkokrát si nemôže nájsť potravu a tak je nútená zájsť nižšie, do obývaných oblastí, kde nachádza obživu väčšinou v kontajneroch alebo zacíti zvyšky potravín, ktoré niekto vyhodil. Takáto zver už nie je plachá a postupom času si zvykne na človeka, čo samozrejme nie je dobré ani pre jedného. Neskôr môže zahynúť, pretože si zvykne na to, že ľudia ju nakŕmia. V tom druhom prípade nastane to, že stratí zábrany a napadne človeka, čo sa zvykne skončiť jej odstrelom. Je to žiaľ tak. My narúšame kolobeh prírody.
Ako majú potom prežívať lesné živočíchy už asi nezaujíma nikoho. Peniaze sú v tomto prípade asi dôležitejšie ako život. A aby sme sa týchto lesných neprajníkov zbavili, tak roznášame, že sa zrazu premnožili. Ale opak je pravdou. To ľudia sa na horách premnožili. To my im zaberáme to, čo im patrí – životný priestor. Vyháňame ich z územia, ktoré je ich. Vyrubujeme čoraz viac lesov. Už nezbierame lesné plody tak, ako predtým. Už sme zabudli na dôležité heslo: ber si z prírody len toľko, koľko potrebuješ. Na čučoriedky, maliny či černice sa chodí ako na brigády a popri cestách sa potom predávajú. Má toto zmysel? Zobrať druhému to, čo potrebuje pre vlastné živobytie? Čo má tá zver jesť? Z čoho má žiť?
Opäť sme na príčine my, ľudia! Prečo nehľadáme iné riešenia ako si zarobiť? Tieto problémy dnes vôbec nikoho nezaujímajú.

Krútim hlavou nad týmito problémami. Chránené územia nikomu nič nehovoria. Každý sa zaujíma len o seba. Som teda zvedavý, čo nájdem v lese či na lúke o pár rokov. Už teraz je málo miest, kde je počuť vypiskovať drozdov, vidieť srnky ako sa pasú či zbadať krúžiť myšiaka. Veru, aj ovečky sa už vytratili z našich lúk.
Veď, stačilo by sa nad tým len trochu zamyslieť. Naozaj musíme robiť spomínané negatíva? Nestačí sa nám pokochať krásami prírody a nebyť pritom hlučný? Zobrať odpadky späť domov a vyhodiť ich do koša? Nejazdiť všade autom, ale radšej na bicykli? Je to také jednoduché. Uvoľniť sa po každodennom strese v práci, no neuškodiť tým druhému. Radšej mu pomôcť. V tomto by mala spočívať naša múdrosť. Poznaj a chráň.

Neviem a ani si nechcem predstaviť, čo sa stane neskôr. No mám nádej, že ľudia sa umúdria, ibaže väčšinou býva už neskoro.

Ľudia, zamyslite sa!

Bebo

Poznaj a chráň

Krása skrytá vo večnej prírode

Poznaj a chráň,krásne heslo, s ktorým sa ja stretávam už odmalička. Vždy si na na neho spomeniem, keď sa túlam krásami prírody. Veď čo je krajšie ako spoznávať jej krásu a najmä záhady, ktoré v sebe skrýva. Hľadať stopy minulosti vo svojom okolí alebo zisťovať, kde sa ukrýva sila našich predkov, ktorá ich zatiahla do týchto končín.

My tu v Turci máme čo spoznávať. V našej krásnej kotline je veľký počet rôznych zaujímavých miest ako sú hrady a hradiská, ktoré boli kedysi obývané, jaskyne, skaly a údolia, ktoré v životoch našich predkov veľa znamenali. Človek sa veľa dozvie aj z rozprávania starých či prastarých rodičov, z čoho vznikli rôzne povesti, väčšinou sa zakladajúce na pravde. A práve tieto pamiatky, či už hmotné alebo nehmotné, by sme mali chrániť, šíriť ich ďalej a uchovávať vo svojich pamätiach, nech aj naši potomkovia majú z čoho čerpať informácie .

Tak ako kedysi naši otcovia a matere dreli na poliach a v lesoch, aby mali z čoho žiť a chovať svoje deti, tak aj my musíme teraz pracovať na tom, aby sme zachovali aspoň to málo, čo tu po nich zostalo a uvedomili si, kto a čo boli naši predkovia a čo všetko v živote dokázali. Mali by sme sa snažiť aspoň trochu sa im vyrovnať. A preto poznaj a chráň to, čo je tvojmu srdcu blízke.

Bebo