Dožinky

Koniec leta a jeseň bola pre roľníkov obdobím najväčšieho vypätia síl. Zvykov sprevádzajúcich zber úrody nebolo veľa no tiež patrili významným v cykle výročných slávností.
Opis priebehu dožinkových slávností nám zanechal Saxo Gramatikus z prostredia pobaltských Slovanov z Arkony na ostrove Rujana. Najcharakteristickejšími prvkami sú veštenie úrody na budúce žne (magické obrady a obety s tým spojené), schovávanie sa za veľký koláč a kolektívna hostina na ktorej čo najviac vypiť a zjesť sa pokladalo za prejav zbožnosti.
Máme dochovanú písomnú zmienku od neznámeho arabského autora z obdobia vlády kráľa Svätopluka: najčastejšie sejú proso a keď nadíde čas žatvy vezmú trochu z prosného semena do dierkovanej varechy, pozdvihnú ju k nebu hovoriac: „Ó pane, ty nám poskytuješ živobytie, daj aby táto žatva bola pre nás čo najbohatšia.“
Nemožno pochybovať že na našom území boli zvyky podobné ako na Rujane. O prinášaní obiet svedčí zvyk vyvesenia z prvých , alebo najkrajších snopov pre vtáky. Zachovala sa aj kolektívna hostina v podobe hodovačky žencov a žníc ktorú už namiesto žreca samozrejme usporadúval pán ktorému polia patrili.
Na prvých žatvách v živote si mladý ľudia (často skôr odrastené deti) medzi sebou hľadali priateľstvá, ktoré neraz pretrvali do smrti a navzájom sa už na vždy nazývali žatvovská krstná mama alebo žatvovský kmotor.
Zachoval sa aj sa zvyk s koláčom resp. chlebom keď ten čo sa za ním schováva sa všetkých pýta či ho vidia . Ak odpovedajú áno on vyjadrí želanie aby ho už takto na rok nevideli. U nás tento zvyk prešiel na Vianoce.
Staršie pohanské obrady boli cirkvou zakazované , medzi prvými tie ktoré boli verejnou oslavou starých božstiev. Dožinkový obrad roľníci považovali za natoľko dôležitý, že ho realizovali aj naďalej a aby sa vyhli trestu vykonávali ho otcovia rodín pri inej príležitosti a schovaný za múrmi vlastných domov.
Postupne obetný a rituálny charakter dožinkových osláv ustupoval, no zvyky pretrvali naďalej. Ľudia, ktorý dlhé dní spoločne pracovali na poli do vyčerpania, potrebovali odpočinok a uvolnenie pri stoloch plných jedla a nápojov, v speve, tanci a družnej zábave.

Žaba