Výstup na Kriváň

Národný výstup na Kriváň je charakteristický svojim každoročným opakovaním, kultúrnym programom, účasťou národne uvedomelých ľudí rôzneho veku, autocampom preplneným rôznymi tiežturistami a preplneným lenivým chodníkom pri výstupe na Kriváň.
Som rád, že som sa väčšine týchto veci vyhol.
Za to, že som sa tam ocitol môžem ďakovať hlavne našim bratom s Nitry, ktorý nás tam doviezli, sprevádzali, zabávali...proste každý kto ich pozná vie o čom hovorím. Na tomto mieste by som sa chcel bráškom poďakovať.
V priestore campu ma zo všetkého najviac zaujali prastaré poháre na pivo so žltou ryskou a zlatou obrubou na aké si pamätám z čias, keď mi ešte pivo predať nechceli.
Tiež nemôžem zabudnúť na kokotov, ktorí hulákali dlho do noci pri varení gulášu následkom čoho sme sa veľmi nevyspali. Na tomto mieste by som sa chcel kokotom poďakovať.
Som veľmi rád, že v rámci tejto akcie mi bolo umožnené vzhliadnuť pravý Tatranský salaš –taký murovaný, kde vám nič nepredajú, ak si to vopred neobjednáte. Kde bača síce nemá fujaru, ale má napríklad fest fajné krikľavé gumáky. No, ale aby som nekrivdil, tak ovce tam mali, zrejme ako atrakciu pre zahraničných turistov. Na tomto mieste by som sa chcel poďakovať EÚ.
Budíček sme mali o polnoci s nádejou, že hore uvidíme východ slnka čo sa nám všetkým zdal ako dobrý nápad. Nebudem napínať a rovno vyzradím, že vďaka blížiacej sa búrke sme na vrchol nevystúpili. Ťažko povedať, či by sme si neskorším odchodom zabezpečili zdolanie vrcholu. Keby sa všetci ľudia dokázali vždy neomylne rozhodnúť správne to by bol na tejto zemi iný bordel. Veď si predstavte, že by sa vám celý život len darilo. Hrozná predstava.
Cesta hore bola vlastne mojím prvým nočným výstupom a nepochybne je to o niečom inom keď si to stúpate chodníkom, na ktorom ste od nástupu po vrchol úplne sami. Unikala nám síce panoráma Tatier, no až taká tma nebola, Luna nám dávala práve toľko svetla koľko sme potrebovali. Na tomto mieste by som sa chcel Lune poďakovať.
Obrad pod Kriváňom sa uskutočnil za silného vetra a dnes už viem ,že to Stribog chcel schladiť naše horúce hlavy. Stali sme v kruhu, v ktorého strede bol znázornený kríž z dvoch žrdí. Už prvá obeť – vyliata medovina bola Stribogom odfúknutá do môjho ksichtu a hneď som si spomenul ako sme tú medovinu zabudli v tábore a ja som sa vyslovil proti tomu, aby sme sa po ňu vrátili. Na tomto mieste by som sa chcel Stribogovi poďakovať.
Obrad viedol Hromislav a vychádzal z miesta ,na ktorom sme stáli, bol priamy, strohý (na môj vkus aj trošku vlhký), skrátka práve taký aký sa hodí do hôr. Tam medzi skalami potom každý usrkol glg tohto lahodného nápoja a prevolal na slávu Bohom.
Kto vie pred čím nás chceli tí bohovia varovať, keď sa na nás hnali mraky, ku ktorým neskôr pribudli blesky. Kto vie, čo by sa mohlo stať keby sme sa v dvoch tretinách cesty neotočili k návratu.
Nešťastných 13 vetrom a vzdialenými bleskami sprevádzaných chlapov sa vracalo späť ukrátený o pocit zdolania Kriváňskeho majestátu. Bohovia dávajú, bohovia berú a mne neostáva nič iné ako im na tomto mieste poďakovať.

Žaba