Obradník

Hádam dnes nik nepochybuje o tom, že slobodné vyjadrenie viery je jedným z primárnych práv každého človeka. Bol by som teda nerád, keby niekto tieto riadky chápal ako návod k tomu čo je dobré a čo nie. Na tomto mieste nechcem stanovovať pevné normy o tom ako má konkrétne obrad vyzerať. Necítim sa byť k tomu dostatočne spôsobilý, ani povolaný. V konečnom dôsledku si uvedomujem, že spôsob akým vyjadrujeme svoju vieru je individuálnou záležitosťou každého z nás.
Je fakt, že ak by pri obrade stala v kruhu tlupa fajčiacich chlapov v teplákoch, nesmierne by to znižovalo dôstojnosť obradu. Napríklad s tým fajčením pri obrade som sa už stretol. Opitý ľudia sú síce zábavným spestrením, no iba do určitej miery. Nesmierne rušivo pôsobia mobilné telefóny a blýskanie fotoaparátov.
Stretol som sa aj s narážkami( napr. na Velestúre) typu: prečo žrec modlitbu číta, keď Slovania nemali písmo ani papier, ako sem môže niekto prísť v metalovom tričku, prečo sa použili bambusové fakle...?,jednoducho šlo o narážky na dobovosť resp. nedobovosť obradu.
Tu je nutné uvedomiť si, že dnes zrealizovaný obrad, nech by sme sa snažili akokoľvek, nemôže byť úplne autentický. Stáročia zákazov urobili svoje, historických záznamov nie je až tak veľa a ľudové zvyky, ktoré sú snáď najhlbšími studnicami poznania majú tiež svoje dno. Bolo by naivné myslieť si, že všade naokolo je 21. storočie, iba okolo nás je ôsme.
Naše životy, úroveň myslenia a potreby sa zmenili, a verte tomu alebo nie, naša stará viera bude žiť ďalej len ak nájde svoje uplatnenie v tejto dobe!
Tým nechcem povedať, že na základe toho treba od Perúna žiadať rýchlejší internet a k oltáru mu položiť starý modem. Tým chcem povedať, že i dnes nás trápia choroby, žiale, odchody, že i dnes možno ďakovať za pevné zdravie, splnenú túžbu, či šťastnú náhodu...komu ak nie naším starým bohom?
Na to aby som tak urobil nemusím byť celý natiahnutý v ľane, alebo v ľudovom kroji za pár tisíc. Veď načo pózovať pred tými, ktorým ide hlavne o to, čo okom nie je vidieť.
Najdôležitejší pri obrade je podľa mňa celkový dojem. Ak nie je prirodzený a jednoduchý pôsobí skôr dojmom prednesu, divadla. Je dobré do neho zapojiť všetkých, alebo aspoň väčšinu zúčastnených, žrecov monológ totiž pôsobí časom monotónne.
Som rád že sviatky u rodnovereckých občín nemajú jednotný charakter a pohľady na to ako ich viesť sa rôznia. Líšili sa aj u našich predkov. Variácie by sa našli v rámci regiónu aj historických dôb. mne zostáva len veriť, že ak by sa nášho obradu zúčastnil človek z pohanských čias, cítil by sa tu ako medzi svojimi. Obrad má byť pre bohov aj pre ľudí, živých aj mŕtvych. Na počte zúčastnených nezáleží, menej (čo i len dvaja) je niekedy viac. Žrecom môže byť ktokoľvek, kto k tomu cíti potrebu a má potrebné znalosti, neverím že k tomu treba byť povolaný. Stačí zvolať ľudí k obradu.
Pre tento účel sme sa podujali spísať obradník, spísanú formu vedenia jednotlivých sviatkov, ktorej sa môže žrec voľne pridržiavať. Príspevky budú pridávané postupne.

Žaba