Obrad k Dohviezdnemu večeru

Pôvodne boli Vianoce oslavou Boha slnka – Dažboga (tiež Dabog, Dajboh), názov božstva sa však rovnako ako zvykové tradície vždy mierne odlišovali v rámci regiónov a slovanských národov. Pri zimnom slnovrate podľa predstáv starovekých kultúr dochádza k zrodu nového slnka. Ide teda o ďalší začiatok v kolobehu života roľníka. Slnko je ešte mladé, slabé ako dieťa, ktoré celé dni odpočíva. Rovnako naši predkovia v tejto etape roka odpočívali utiahnutí do tepla svojich zemníc. Úroda bola zožatá, dobytok prihnaný k obydliam a zabezpečiť si úspech v nasledujúcom hospodárskom roku pripadalo práve na deň zrodu nového Dažboga.
Aj keď už väčšina z nás nežije životom závislím od úrody svojho poľa, ťažkej driny a rozmarov počasia, aj tak nachádzame v tieto dni pokoj, aj tak sa pozeráme späť za uplynulím rokom na naše úspechy i zlyhania.
Z úcty k svojim predkom nám Slovenom prináleží povinnosť poďakovať sa a chváliť Slnečného boha. A keďže staré slnko umiera nehodno zabudnúť na mŕtvych ktorí majú k nám v tento deň bližšie než inokedy. Schádzame sa v užších skupinách, spoločnosti ľudí čo sa navzájom poznajú. Málokto z nás má totiž to šťastie že by jeho rodina mala pochopenie pre pôvodné, pohanské „Vianoce“. Preto sa stretávame v rámci rodnovereckých občín. Nespájajú nás síce rodinné putá, avšak je tu pocit spolupatričnosti, ktorý sa týmto obradom ešte viac utužuje.
Na obrad samotný je nutné myslieť niekoľko dní dopredu. Treba zabezpečiť klát zo zdravého ovocného stromu (tzv. Badniak), môže to byť jabloň, slivka, alebo hruška. Jedná sa o veľkú obeť ohňu, lebo zdravý ovocný strom inak rúbať nehodno.
Tiež narezať prúty z listnatej dreviny. Tie v teple domova, vložené do nádoby z vodou vyženú puky. Nimi sa budú jemne šibať zúčastnení aby boli zdraví a ohybní ako tie prúty.
Z múku (najlepšie špaldovej, no aj dnešná biela je „košér“), mlieka, vajca a štipky soli sa upečú posúchy (placky z nekvaseného cesta) a nechajú sa uschnúť. Ako obradné jedlo sa budú zalievať mliekom, medom a posypú sa makom.
Nemala by chýbať ani Kyseľ, Kyselica – kapusta varená s hubami a cesnakom s múčnou zápražkou, z čoho vzišla vianočná kapustnica. Tú je vzhľadom ku klimatickým podmienkam vhodné konzumovať v prenajatom priestore obľúbenej krčmy, kde sa zídeme po obrade.
Vhodnou obetinou od jednotlivcov je najmä sladké pečivo, najlepšie medovníky, ale aj rôzne koláče z kysnutého cesta.
Ako pred každým obradom aj teraz sa božite v kruhu obsype drobnou poživňou (strukoviny, obilniny, soľ) na ochranu pred zlými silami a pri zapaľovaní ohňa prírodným spôsobom sú žrecom volaní predkovia.
Žrec: „volám našich predkov, volám ich za svedkov, že mi potomkovia dažbogovi tu dnes stojíme v očakávaní jeho nového zrodu. Buďte vítaní v kruhu rodoverných.
Chválime teba žiarivý Dažbog vládca jasnej oblohy. Vďaka ti za hrejivé lúče čo hladili naše polia ako láskavé dlane. K tebe sa dvíhali zlaté klasy a pred tebou sa sklonili obťažkané zrnom. Aj nad nami si stál a hľadel z vysokej oblohy od kedy je svet svetom. Ku tebe sme rástli, no pred tebou i skláňali zraky keď si ukázal svoju silu.
Aj sám si došiel na koniec svojej cesty. Neúnavne si svetlo svetu rozlieval až kým si na koniec svojho času došiel. Vďaka ti za každý lúč ktorý nás našiel, vďaka ti za biele dni, za radosť ktorú nám priniesli“.
Tu pomocník vloží do ohňa poleno z ovocného stromu ako obetu pre živel ohňa.
Žrec:“a dnes ťa vítame v novej podobe. Než nadobudneš svoju silu nech ťa chráni Svarog, otec tvoj, nech bdie nad tvojim detstvom. Nech je to detstvo sladké ako dary ktoré ti prinášame“.
Do misky sa rozlámu posúchy, zalejú sa mliekom, medom a posypú makom. Časť z toho sa hodí do ohňa ako pokrm pre nadobudnutie síl novému Dažbogovi. Ostatok putuje medzi účastníkmi spolu s medovinou. Z tej každý pred odpitím pozdvihne nádobu k slnku (neodlieva na zem – matka zem odpočíva) a prevolá na slávu Dažbogovi.
Tu každí kto čo priniesol môže za obeť k ohňu položiť. Pred tým ich však pomocník zľahka po nohách zeleným prútím vyšibe a žrec im na hlavu sype zrno. Potom môžu jednotlivci nahlas, alebo i v duchu chválorečiť bohov spôsobom aký sami pokladajú za vhodný.
Žrec: “Poďakujme predkom za to že v tejto chvíli zotrvali v našom kruhu, za priazeň ktorú nám prechovávajú. Silu a rozum sme po vás zdedili, vďaka nim je ľahšie pasovať sa s osudom. Večná chvála vám. Chvála predkom našim“!
Do snehu sa zapichnú mladé prúty ( tie vždy slúžili ako sprostredkovatelia medzi svetom živých a mŕtvych) a do bochníka chleba z ktorého je vybraná striedka sa vsype zvyšné zrno spolu s obetinami pre predkov. To sa položí k ohňu.
Žrec: „Nech sa neprestane točiť kolo času. Nech sa naplní osud ako bol stanovený. Skúsme do neho nazrieť, hoci veštby bývajú nejasné ako prízraky, nech nás sudba varuje“.
Vtedy pomocník rozdá všetkým jabĺčka alebo orechy. Jabĺčka sa rozrezávajú priečne. Ak sa zjaví v reze hviezda znamená to šťastie po celý rok, ak je na ňom kríž alebo je červavé či choré zle sa mu bude vodiť. Orech musí byť zdravý a hnedý po rozlúsknutí, to značí dobrý osud, ak je čierny, prípadne zošúverený, zoschnutý je to zle znamenie.
Zdravý orech alebo jablko človek zje na znamenie že osud prijal, zlé vhodí do ohňa na znamenie že bude s osudom bojovať k čomu mu budú predkovia nápomocní.
Po dopití medoviny sa obrad skončí a zástup sa poberie k spoločnému posedeniu. Jedna miska z jedlom by mala byť vždy odložená pri stole z úcty k predkom.

Žaba