V poslednom čase sa rozbehla diskusia ohľadom Vysokých Tatier, kde proti sebe stáli zástancovia aktívneho a pasívneho manažmentu. No na úvod by som rád spomenul, že Vysoké Tatry sú národným parkom, v ktorom sa nachádzajú zóny s ochrannými stupňami, čo znamená určité obmedzovanie napríklad ťažby dreva alebo pohyb turistov a za to garantuje štát.
Po veternej smršti sa pozornosť obrátila hlavne na to, čo sa urobí s obrovským množstvom kalamitného dreva. Po tejto katastrofe nasledovala ďalšia v podobe premnoženia lykožrúta v tejto lokalite. Hrozili hlavne veľké požiare a aj preto sa drevo začalo rýchlo odpratávať vo veľkých množstvách a končilo aj za hranicami Slovenska. Určite aj to malo svoj zmysel, veď zasiahnuté územie bolo obrovské a bolo treba konať okamžite. No Tichá a Kôprová dolina odolávali návalu ťažkých strojov a pilčíkov hlavne kvôli tomu, pretože je to územie s piatym najvyšším stupňom ochrany.
Médiá nás o tomto probléme dosť často informovali, no škoda, že len opäť z jednej strany. Ochranárov vykresľovali ako bláznov, ktorí len zavadzajú pri riešené problému a bránia tak práci lesníkom. No treba sa na to pozrieť aj z druhej strany. Výskumy a ochranári hovoria pravý opak ako lesníci. Ale prečo?
Prístup lesníkov ku kalamite, čiže aktívny manažment je intenzívne spracovanie lesnej kalamity. Týmto je efektívne znižovaná potravinová základňa pre lykožrúta. Toto sa spravidla odzrkadlí na poklese populácie lykožrúta. Asanovaním napadnutých stromov, tzv. chrobačiarov je možné zabrániť rozšíreniu lykožrúta do stojacich porastov a tieto tým zachrániť. Aktívnym manažmentom však zväčša dochádza k výrazným zmenám prostredia na mieste spracovanej kalamity, rovnako sa vytvárajú porastové steny, ktoré sú náchylnejšie na napadnutie lykožrútom. Holiny vzniknuté po vyťažení, je zväšča treba nákladne zalesňovať. Výhodou aktívneho manažmentu je len ekonomický efekt zo spracovanej drevnej hmoty.
Pasívny manažment je založený na autoregulácii lesných ekosystémov a vylúčení priamych ľudských zásahov. Kalamita veterná a lykožrútová je vnímaná ako ekologický faktor, zabezpečujúci dynamickú obnovu lesných porastov. Nakoľko veterná kalamita nie je spracovaná, lykožrút sa môže z kalamitného dreva šíriť a napádať okolité porasty. Týmto spôsobom môže dôjsť k veľkoplošnej lykožrútovej kalamite a rozpadu starých lesných porastov monokultúrneho charakteru, čo môže byť v rozpore s predmetom ochrany postihnutých území. Obnova porastov je ponechaná na prirodzené zmladenie. Pasívny manažment vylučuje ekonomické využitie drevnej hmoty z kalamitísk.
Realita je však taká, že aj napriek intenzívnym opatreniam zostáva na spracovanom polome pomerne veľa drevených zvyškov, ktoré slúžia ako substrát pre lykožrúta. Na bezpečné zvládnutie lykožrútovej kalamity je nevyhnutná trvalá kontrola prostredníctvom lapačov a asanácie chrobačiarov. Je to obrovská snaha ľudí a vyžaduje si to aj veľký prísun financií.
Keďže Tichá dolina aj vďaka ochranárom zostala tak, ako si to príroda želala, vedci v nej mohli sledovať dopady na les a na základe tohoto vyvodili výsledky. Sledovali štyri rôzne kategórie narušenia lesných porastov. Stav sledovaných charakteristík v nenarušených lesných porastoch, v stojacej lykožrútovej kalamite vzniknutej pôsobením silnej populácie lykožrútov po roku 2006, na nespracovaných polomoch, ktoré vznikli počas veternej kalamity v roku 2004 a na spracovaných kalamitných územiach, ktoré vznikli asanovaním následkov veternej a lykožrútovej kalamity po roku 2004.
Takto získané údaje boli predmetom štatistického testovania, ktoré slúži na objektívne zhodnotenie trendov v dátových súboroch. Inými slovami, štatistické metódy nám umožňujú s konkrétne stanovenou určitosťou povedať, či je niečo také, alebo onaké. Bez emócií, subjektívnych pocitov a skresľovania reality.
A výsledok je takýto. Spracovanie akejkoľvek kalamity v rámci lesnej rezervácie je umelý zásah, ktorý vážne narúša lesný ekosystém a z prirodzene sa obnovujúceho lesa vytvára holinu závislú na umelom zalesnení. Nespracované kalamity sú naopak lesnými ekosystémami s vysokou regeneračnou schopnosťou, ktoré naďalej nesú podstatné znaky pôvodného lesného ekosystému. Naviac lesný porast, ktorý vzniká prirodzene po narušení, je zmesou drevín listnatých a ihličnatých - vďaka rôznorodosti podmienok nespracovanej kalamity je priestorovo a kvalitatívne diferencovaný a stabilný.
Tento záver je v zhode s výskumom, ale aj s predošlými výskumami z oblasti Šumavy v Čechách a Bavorského lesa v Nemecku. Ponechanie kalamít na prirodzený vývoj preto v žiadnom prípade nepredstavuje nikým neoverený nebezpečný experiment, ani spôsob ako brániť lesu rásť. Je to spôsob, akým sa môžu horské smrekové biotopy vyvíjať spôsobom, na aký sú evolučne adaptované.
Navzdory medializovaným poplašným správam sa lykožrút šíri v Tichej a Kôprovej doline oveľa menej ako v územiach, kde lesníci zasahovali. Ponechané polomy vďaka tomu doslova kypia novým životom. Na mnohých miestach nie je už popadané stromy vidieť kvôli vysokému zmladeniu jarabiny. V ich tieni vyrastajú nespočetné semenáčiky smrekov a iných stromov. Prirodzené lesy poskytujú domov vzácnym druhom živočíchov a rastlín. Žijú tu aj druhy, ktoré sú ľuďom takmer neznáme práve preto, že väčšina lesov bola premenená na nepoznanie.
O zastavenie ťažby v týchto dvoch dolinách sa zaslúžilo takmer 25 tisíc ľudí podpísaných pod výzvu za trvalú ochranu Tichej doliny, účastníci blokády aj pokojných akcií, stovky vedcov a pracovníkov štátnej ochrany prírody, ktorí sa nebáli vyjadriť svoj názor (viacerí následne stratili prácu) a mnohí ďalší. Napriek tomu je hrozba návratu strojov do územia stále aktuálna.
O tomto nás však v televízii neinformovali a väčšina Slovákov netuší, čo sa vlastne v Tatrách deje. Je len na nás, či aj naše deti raz uvidia Tatry aspoň také, aké sme ich videli aj my.
Aby Tichá ostala tichou.
Bebo
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára