Život našich predkov II.

Chov hospodárskych zvierat

Ťažisko chovu hovädzieho dobytka tvorili kravy. Malý roľník choval dva kusy, stredný štyri a veľký okolo desať kusov.
Na jarmoky odchádzali viacerí chovatelia spoločne. Jednanie na jarmoku trvalo aj niekoľko hodín, nasledovalo prepísanie zvierat a nakoniec oldomáš.
V lete sa hovädzí dobytok pásol individuálne. Majitelia ovčích salašov tu mali sústredený aj hovädzí dobytok, ktorí cez noc zatvárali do prístrešku pri kolibe, nazývaný ľoch. Prácu pastierov robili aj deti, viacej chlapci ako dievčatá. Stravu pastierov na salaši tvorili domáce produkty: chlieb, slanina, syr, mlieko, čaj. V letných mesiacoch si prilepšili stravu zberom lesných plodín, v jeseni piekli zemiaky.
Prvý výhon závisel od počasia a od zásob krmiva z minulého roka. Známe bolo pohládzanie zvierat vajíčkami, oblou časťou celého chleba, poháňanie dobytka vŕbovým prútom. Po zvezení sena sa dobytok pásol aj na lúkach, na okrajoch lesa i v hustom lesnom poraste.
Ak si chovateľ netrúfal prezimovať svoj dobytok, predal niektoré kusy. V zime bol dobytok zatvorený v maštali. Tie stáli v zadnej časti dvora a boli stavané zrubovou technikou, pokryté šindľom. Podlahu tvorili smrekové trámy, drevený žľab bol vydlabaný z jedného kusa dreva, alebo zhotovený z hrubých dosiek. Rituálne praktiky sa sústreďovali okolo prahu. Neprajník ho oblial vodou alebo vhodil niečo do maštale.
V zime kŕmili zvieratá dva razy za deň – ráno a večer slamou a senom. Vodu im nosili v putniach alebo ich vyháňali k potoku. Na podstielanie slúžilo bukové lístie, nekvalitná slama alebo posekaná jedľová i smreková čečina.
Zápražnými zvieratmi boli tradične kravy. Na zapriahanie slúžilo jarmo z javorového alebo jaseňového dreva.
V dedine dojili ženy, na salašoch zasa muži. Na dojenie sa používala drevená nádoba. Nadojené mlieko odkladali do hlinených hrncov. Mlieko od kráv na salašoch zmiešali spolu s ovčím na kľaganie. Vrchná vrstva na mlieku je smatanka, ktorú vliali do drevenej nádoby z dúžok. Smotana bývala uložená v chlade, aby maslo malo potrebnú hustotu, v zime zase prilievali teplé mlieko. Proces výroby masla je mútenie. Tekutina, ktorá zostáva po mútení, je cmar. Konzumovali ho so zemiakmi, s chlebom, pili proti smädu. Kyslé mlieko sa spracúvalo v domácnostiach na tvaroch.
Chov oviec spolu s poľnohospodárstvom a chovom hovädzieho dobytka tvorí trojicu zamestnaní, ktorých existencia je spojená s pôdou. Chov oviec niektorým stačil na zabezpečenie výživy, iní tento spôsob kombinovali s ďalšou činnosťou (podomový obchod, domáca výroba).
Do skosenia sa ovce pásli len na pasienkových plochách. Koliba stála na jednom mieste, košiar prekladali podľa potreby na prielohoch. Koniec pasenia závisel od množstva snehu. Pri salašnom hospodárení sa vyskytovali tieto stavebné objekty: koliba, ľoch (priestor vedľa koliby), košiar – ohrada pre ovce, podkolibka - jednospádová streška zo šindľov. Celé hospodárstvo sa nazýva salaš. Kolibu stavali zrubovou technikou. V nej sa spracúvalo nadojené ovčie mlieko.
Cez deň a v nepriaznivom počasí sa ovce zatvárali do drevenej ohrady – košiara. Zjari stál košiar na prielohoch, v jeseni na lúkach. Ak chlapi dlho kosili, ovce dojili ženy.
Pastieri vstávali na salaši okolo tretej hodiny. Prvou prácou bolo dojenie oviec, po dojení valach odišiel na pašu, bača zakľagal mlieko a potom išiel za prácou do obce alebo do poľa. Poludňajšie dojenie bolo kratšie ako ranné (ovce mali menej mlieka), pastieri si zakrátko oddýchli a znova odchádzali na pašu s ovcami a hovädzím dobytkom. Večer dojili zvyčajne za šera, pastieri sa potom najedli. Spať išli okolo dvadsiatejdruhej hodiny.
Na pašu si odnášali pastieri so sebou suchú stravu, na podopieranie im slúžila valaška alebo drevená palica. Niektorým ovciam vešali na krk zvonce. Hlavným jedlom na salašoch bol chlieb, žinčica a mlieko, ktoré konzumovali každý deň.
Pastieri spávali v kolibe, počas kosenia lúk nocovali na salaši aj kosci. Podkolibka pri košiari slúžila na spanie tým, ktorí strážili ovce. V lete nosili pastieri plátené gate i košele. Na nohách mali obuté krpce.
Mlieko spracúval majiteľ salaša, niekedy to robili aj ženy. Precedené mlieko vliali do kotla nad vatrou. Kľagali ho v drevenej nádobe alebo v kotli. Na zrážanie slúžilo syridlo – kľag. Hustotu zakľaganého mlieka merali lieskovou palicou, ktorú strčili do nádoby. Keď mali mlieko dostatočnú hustotu, roztrepali ho palicou, chvíľu počkali a potom začali zberať syr. Bača si umyl ruky, ponoril ich do nádoby a pomaly dával syr dohromady. Zozberaný syr vložil do plátenej plachtičky. Hrudku syra položil na policu v komôrke, kde zostala asi dva týždne. Ovčí syr spracúvali na bryndzu v dedine. Najlepšia bryndza bola z májového syra.
Ovce strihali v máji a koncom augusta. Získanú vlnu spracúvali v domácnostiach na odevné súčiastky.

Bebo