Život našich predkov III.

Ťažba dreva v lesoch

Práca v lese a lesné hospodárstvo sa zameriavalo na chov dobytka a na ťažbu dreva a predstavovalo dôležitý zdroj obživy ľudí. Práca v lese bola veľmi ťažkou a namáhavou. Drevorubači pracovali spravidla vo dvojiciach. Dvojica dobre zohratých drevorubačov zoťala denne 10 – 12 stromov. Zoťatý odvetvený strom porezali na siahovicu a uložili ju do tzv. štôsov. Nachystané drevo odvážali furmani a k dispozícii mali pár koní.
Niektorí lesní robotníci bývali cez noc v búdach – v provizórnych sezónnych jednopriestorových príbytkoch, vybudovaných z dreva. 4 – 6 chlapi spávali na zemi vystlanej čečinou. Uprostred príbytku bolo miesto vyhradené na oheň, na ktorom si chlapi pripravovali jedlo a sušili mokré odevy. Búdy stavali v kopci, hlbšie v lese, v blízkosti pitnej vody.
Najdôležitejším pracovným nástrojom každého drevorubača bola sekera, ktorá slúžila nielen pri stínaní, ale aj pri ďalšom opracovávaní stromov. Dĺžka poriska závisela od typu sekery. Tie, určené na stínanie stromov mali poriská dlhé okolo 80 cm, odvetvovačky mali kratšie – 40 – 50 cm dlhé poriská. O to, aby boli sekery správne a kvalitne naostrené, sa tradične starali kováči. Druhým dôležitým pracovným nástrojom bola píla. Oblúkové jednoručné píly s oblúčkom využívali drevorubači pri rezaní polenového dreva a na odvetvovanie kmeňov spílených stromov.
Každý drevorubač mal vo svojom vybavení 2 – 3 kliny, ktoré pri stínaní stromov a štiepaní dreva uvoľňovali chod píly a usmerňovali pád stromu. Pri manipulácii zoťatého dreva bola potrebná capina, ktorá sa využívala predovšetkým pri približovaní dreva, odkôrovaní či ukladaní. Pri stínaní stromov a pri prvotnej úprave používali na obracanie hrubšej guľatiny obracák, kanhák. Bola to rovnoramenná páka zahákovená do kmeňa tak, aby sa dala chytiť za dlhší koniec, a tak kmeň ľahko obrátiť.
Ťažila sa aj stromová kôra, predovšetkým smreková a dubová, ktorá sa využívala na výrobu triesla. Odberatelia boli garbiari.
Aby sa vyťažené drevo priblížilo na miesto, odkiaľ ho odvážali furmani na koňoch, museli postaviť korýtkové sklzy a rizne. Niekedy a 500 m dlhé zbíjali z kvalitných rovných, okresaných bukových driev. Vnútorné steny rizní natierali voskom alebo olejom.
Po vyrúbaní časti lesa sa hneď v najbližšiu jar vyrúbané miesto čistilo a zalesňovalo. Toto bolo vo všeobecnosti prácou žien a väčších detí. V lesných škôlkach pestovali ihličnaté stromy – smrek, borovicu a jedľu, z listnatých javor a jaseň, ktoré vysádzali medzi ihličnany. Mladý les býval miestom, kam sa chodilo v letných mesiacoch na maliny a jahody.
Veľkým nepriateľom lesa boli hlavne lesné požiare, víchrice, sneh a búrky, ako i rôzne tradíciou uchovávané zvykoslovné slávnosti a s nimi spojené povery.

Bebo