pondelok 23. marca 2009

Jare Gody 2009


Armyho príbeh


Nuž v piatok ráno sme sa konečne vybrali na dlho očakávanú akciu Jare Gody na ktorú sme boli pozvaní poľskými kamarátmi. Netrpezlivo sme očakávali kedy dorazí z juhu mesta (Martin-Nitra jedno mesto rozdelené Turkami) nitrianska osádka, aby sme mohli vyraziť. Tí viac hladní zatiaľ konzumovali nakúpený proviant. Prišla však hodina kedy zazvonil slovanský telefón komorkový a my sme mohli vyraziť. Sláva Nitrave! Cesta bola trochu dlhšia ako sme zvyknutí, a hlavne po prekročení poľských hraníc sa stratila posledná zmienka o horách a šlo sa len po rovine. Jediný vhodný orientačný bod bola Pszszsynka. Po urputnej ceste sme konečne dorazili na miesto určenia. Tam nás už privítali a previedli chatou kde sme boli ubytovaní.
Po zaujímavej večeri (niekto už aj pred) sa začalo pomalinky popíjať pivko a iné lahodné nápoje. Pomalinky prichádzali nové i známe tváre a neustále sa diskutovalo. Niektorí metalu-chtiví Slováci boli pozvaní na koncert do Wroclawy. Mňa osobne zaujala kombinácia hudobných zoskupení, kde vedľa pagan metalu stali kapely grindové a power metalové. Proste taký myš-maš . Mali sme česť vidieť však len dve, jednu grindovú, v ktorej hrali na gitare dvaja Hannibalovia Lectorovia s jeho typickou maskou, a spevák ktorý vedel vydávať 3 druhy hlasu. Po tomto skvoste prišla na rad pohanská kapelka jedného zo zúčastnených kamarátov. Po tejto kapelke sme sa však presunuli späť do Sobotky. Poniektorí učastníci už boli značne spoločensky unavení a ostatní sa snažili ich dobehnúť.
Sobota sa niesla v kľudnom duchu. Výstup na Slezu, ktorého som nebol účastníkom, ale i zostup do marketu po doplnenie proviantu, ktorého účastníkom som bol. Začiatok obradu bol celkom neurčitý, ale stále prichádzajúci známi i neznámi dával cítiť dobru zostavu.
Celá akcia začala asi o siedmej večer. Poľské zvyky sú trochu iné a tak zväčša sme nevedeli čo robiť, ale vždy sme si šikovne domysleli. Umiestnenie obradu bolo hneď vedľa chaty na priľahlej lúke, čo zjavne potešilo istého nemenovaného účastníka. Vtedy Army zvolal na Slávu Poliakom. U mňa bolo najzaujímavejším momentom vynášanie Moreny, kedy sa celá asi 100 členná skupinka vybrala vynášať Morenu. Obrad potom neskôr opäť pokračoval na mieste, kde prebiehali rôzne obety. Počas obradu sa striedali ľudia ktorí jednotlive častio viedli. Priestor dostali dokonca i zahraniční zástupcovia. Za Perunov Kruh to bol práve Šimon. Sláva mu! Zaujímavým momentom ešte bolo zahranie súboja Peruna so Zmyjom, ktorý pre nás zahrali 2 poľskí bojovníci. Keď už sa zdalo, že Zmyj zomrel, ten sviniar zas vstal, a bolo ho treba zabiť znova. Keď opäť ležal, jeden zo zúčastnených už nechcel aby sa zopakovalo ožitie Zmyja, zvolal Sláva, a ten musel chtiac-nechtiac zomrieť. Vďaka patrí tomu nemenovanému účastníkovi, lebo bola už aj dosť zima.
Sláva Žaba! Nasledovalo ešte prijímanie nových členov a udeľovanie rôznych ocenení. Po obrade nasledovala prednáška istého spisovateľa, ktorý tak isto dostal ocenenie. Treba povedať, že Poliaci berú tieto veci dosť vážne a majú všetko vždy presne načasované a pripravené. No to už sme sa tešili na hodovanie. Najveselšia grupa sa usadila okolo martinsko-nitrianskej osádky. Tam bola cítiť ozaj veselá atmosféra a pridali sa k nej aj bratia a sestry z Česka, Slovenska a najveselší Poliaci. To už začínali rôzne popevky z ktorých niektoré nie je možné reprodukovať, či už z dôvodu legislatívneho, alebo pamäťového. Rozprávali sa vtipy, pili nápoje, jedlo sa a hodovalo. Samozrejme sa dodržiaval spoločenský bontón a na jeho dodržiavanie dohliadal opäť martinský človek. Bebo Sláva Ti! Je zvláštne ako sa v Poľsku rýchlo dokážu znečistiť stoly samé od seba, keď počas spevu po nich búcha asi len 15- 20 ľudí. Účastníci postupne odpadávali, a tak sme sa pobrali aj my. Martinská osádka jedna z posledných, keď nerátame do toho večne živú Aničku. Anička Sláva Ti!
Nedeľa bola už len takým rozlúčkovým dňom. Niektorí zmizli ešte počas nášho spánku niektorí až po nás, ale pocity zostávajú. Ja osobne akciu a výjazd hodnotím kladne. Je lepšie raz vidieť ako stokrát počuť. Je nutné uznať, že poliaci sú v tomto iní a berú veci inak, a tak je to nová skúsenosť pre nás. Už sa teším čo povedia naše viac improvizované obrady keď prídu oni k nám.
Rád by som týmto všetkým Poliakom poďakoval , starali sa o nás naozaj vzorne, a všetko mali dobre pripravené. Sláva bratia a sestry do Poľska!

Armyslav

4 komentáre:

Raslavien povedal(a)...

No pri čítaní tohto textu som sa ako účastník často krát veselo zasmial, kedže si na niektoré veselé príhody pamätám veľmi dobre (viď. fenomén slowiansky psščččinka). Ako jeden z mála som sa zúčastnil aj predtým na obrade ktorý naši poľskí bratia zorganizovali, ktorý sa síce nekonal na tomto mieste, ale približne s rovnakými ľuďmi. Takýto vtipný, no zároveň dobrý report, by som sám osobne nenapísal, a preto treba Armyslawowi poďakovať a dúfať, že sa ešte niekoľkokrát takto všetci stretneme s poliakmi a čechmi všetci pospolu. Ktorý nemohli prísť, nech si pripravia svoje telefony komorkowe a zavolajú poliakom, kedy je najbližší obžed. Kopa zážitkov, duchovné potešenie, trošíčka pivka a miodu, také boli Jare Gody 2009 v Sobótke pri Wroclawi. Slawa Jaryle!
Raslavien

Anonymný povedal(a)...

Dobrá reportáž Army alebo je to skôr fejtón?: )) Tak či onak, som rád že som i ja patril k ucatnikom Jare Gody. Zážitkou je hromada, vážnych i nevážnych. V neposlednom rade som rád, ze vdaka našim Poľským bratom sa zas kúsok upevnila družba medzi Martinom a Nitrou. Sláva bohom, predkom i tým, ktorí sa usilujú o to, aby plameň slovanského ducha nevyhasol!

Budislav

P.S.: Ten vtip o blondynke na Karlovom moste funguje asi len v Poľsku:))

Budislav




Budislav

Anonymný povedal(a)...

Sláva Ti Army!
Tiež som sa pousmial pri niektorých spomienkach. Mne osobne najväčšie problémy spôsobovala komunikácia. Asi to bude tým že Poliaci čo chodia na Velestúr už vedia celkom dobre po slovensky a teraz tam boli Poliaci z rôznych krajov, takže nárečia a niekoľko pív spôsobili, že ich reč pripomínala monotónne bžm bžm bžžžm...osy v sáčku.
Pozoruhodné boli tiež miestne pamiatky : praveká kamenná kolka, kamenný medveď (podľa Beba nohatý výkal)a veža pri ktorej zaplatíte za to že vyšlapete niekoľko veľa schodov aby ste aj tak nič nevideli.
Touto cestou sa chcem ešte ospravedlniť Zmijovi za to že sa kôli mne mne nestihol sejvnuť, Hromislavovi za to že som mu kazil gajdovanie pri obrade svojimi oplzlými paprčami, poďakovať "Heiloslavovi" za to že nás rozosmial svojou akrobaciou (fakt díky bratře)snáď to už rozchodil a ešte pokarhať Aničku za zlámané rošty (radšej ani nechcem vedieť ako sa jej to podarilo)
Žaba

rarach.sk@gmail.com povedal(a)...

Veru tak,dobre bolo.Poliaci sa o nás pekne postarali a myslím si,že by sme im to mali vrátiť.
Potešilo ma ja to,že sa trochu rozhorel dialóg aj o celoslovenskom obrade a predsa len sme sa pohli zase o kúsok ďalej.
Aj cesta autom nebol až taká hrozná,no radšej by som tam šoféroval nabudúce na väčšom a rýchlejšom aute:-)
Myslím si teda,že to pre nás všetkých zúčastnených bol dobrý zážitok a do Poľska sa ešte určite vyberieme aspoň v takom zložení,ako teraz.