Apríl

V poli sa končí tokanie bažantov a jarabíc a začína sa obdobie hniezdenia. Bažantica do plytkého hniezda vystlaného lístím a perím znáša 10 – 16 olivovohnedých vajec, na ktorých sedí 22 – 24 dní. Hniezdo si robí na okrajoch porastov poľnohospodárskych kultúr, na lúkach v blízkosti krov a vody a na okrajoch remízok a lesov. Aj jarabica si robí v zemi plytké, trávou vystlané hniezdo na okraji ciest, priekop, pri medziach a na okrajoch porastov krmovín i oblinín a znáša doň priemerne 16 zelenosivých vajec. Sliepočka na nich sedí 24 – 25 dní a kohútik sa zatiaľ zdržiava v blízkosti hniezda.
V blízkosti vôd, v kroví a tŕstí na zemi, ale aj na starých vŕbach hniezdi kačica divá. Znáša 8 – 14 zelenkastých vajec a sedí na nich 26 dní. Pri vodách možno vidieť okrem kačíc hniezdiť i husi divé, lysky, kormorány a čajky.
Kým v lese začínajú už hniezdiť jariabok, sluky, holuby, všetky krkavcovité vtáky a pernaté dravce, veľké lesné kurovité vtáky ešte len tokajú. Za večerného šera hlucháne dolietajú na svoje tokaniská a hrmotne zosadajú na svoje hradovacie stromy. Niekedy aj slabo zatokajú. Ráno, ešte pred svitaním, sa kohút zobúdza, otrasie si perie a začína svoju svadobnú pieseň. Začína klepkaním, ktoré zrýchľuje až do trilkovania zakončeného výluskom, potom nasleduje brúsenie. Táto štvorveršová sloha sa po malej pauze opakuje. Hlucháň má pritom roztiahnutý vejár, spustené krídla, krk natiahnutý nahor a stojí alebo chodí po konári. Pri rozvidnení zletuje na zem k hluchániciam, ktoré sa ozývajú slabým kvokaním, a v tokaní pokračuje. Pritom pomalým tanečným krokom dvorí sliepkam.
Súčasne na hôľnych lúkach a lesných čistinách predvádzajú svoj svadobný tanec tetrovy, v poľovníckej reči hoľniaky. Ráno, ešte za tmy, sa začínajú kohúty zlietať na tokanisko. Ako prvé priletujú staré kohúty, až potom ostatné, kým tetrovice priletujú až pri východe slnka a zdržiavajú sa na okraji tokaniska. Tokanie začína kohútik ostrým zaškŕkaním, potom nasleduje svišťavé šuíkanie a nakoniec sa ozýva bublaním. Pri tejto piesni si tetrov našuchorí perie, vztýči a roztvorí lýrovitý chvost, spúšťa krídla, naťahuje a nafukuje krk, pričom poskakuje, točí sa, ba i vysoko vyskakuje. Časté sú súboje najmä starých kohútov s mladými, pri ktorých lieta aj perie. Po východe slnka sa kohútiky z tokanísk rozletia do blízkeho okolia, kde v tokaní pokračujú na vrcholcoch stromov. Za slnečného počasia sa tokanie rozlieha pretiahne až do predpoludňajších hodín.
Rovnako zaujímavé, i keď tiché, je tokanie dropa na našich stepných nížinách. Kohút pri tokaní spúšťa krídla, nafukuje vzdušný vak pod hrdlom, skláňa hlavu dozadu, vejárovite roztvára chvost a vykláňa ho na chrbát. Pritom poskakuje a točí sa okolo dropice.
Takmer všetky jelene okrem ihličiakov majú už zhodené parožie a žijú skrytým nočným životom, akoby sa bez svojej okrasy hanbili. Srsť jelenej zveri v nižších polohách sa začína prefarbovať na letnú, pričom mladšie jedince sa prefarbujú najskôr, staré, prípadne choré kusy neskôr.
Rast nového parožia srncov sa už skončil a začína sa vytĺkanie parožkov. Tým sa srnec zbavuje lyka, ktoré chránilo parôžky počas rastu. Staršie srnce vytĺkajú skoršie ako mladé, pričom silné srnce vytĺkajú na tenších drevinách a srnce so slabším parožím na hrubších drevinách.
Začína sa kotenie mláďat niektorých šeliem. Líška v brlohu dojčí až 8 líščat, ktoré sú 2 týždne slepé, ale už štvortýždňové ich matka vyvádza z brlohu. I jazvečica sa stará o 3 až 5 jazvečiat, ktoré dojčí až 8 týždňov. Vlčica už opatruje 5 – 6 vĺčat. Vlk jej v prvých týždňoch zabezpečuje potravu. Po 2 až 6 mláďat kotia i kuny a mačka divá.

Bebo