Voda balená kontra voda vodovodná

Spotreba balenej vody na Slovensku stále stúpa, hoci až 86 percent
ľudí má doma kvalitnú pitnú vodu z vodovodu. Tá je nielen 100-násobne lacnejšia, ale ako ukázal malý test, ktorý sme urobili v redakcii, chuťové rozdiely medzi balenými vodami a tou z kohútika sú takmer zanedbateľné. Prečo sme teda ochotní kupovať vodu v plaste, ktorá sa najprv varí na slnku, potom putuje kilometre na korbe kamiónov, stojí mesiace v sklade a nakoniec tých deväť litrov musíme vyniesť až do bytu? Prečo si nepustíme radšej čerstvú vodu z kohútika? Kde sa končí zdravý rozum a začína sa vplyv marketingu?

Zatiaľ čo na Západe sa ľudia vracajú k vode z kohútika,
v krajinách strednej a východnej Európy spotreba balenej vody v
posledných rokoch stúpa. Podľa spoločnosti Canadean, ktorá sa
zaoberá prieskumom trhu v oblasti nápojov, od roku 2001 predaj balenej vody v tomto regióne vzrástol o 70,8 percenta. Výnimkou nie je ani Slovensko. Za uplynulý rok sa u nás vypilo takmer 396 miliónov litrov balenej vody, čo bolo približne o 14 % viac ako v roku 2006. Takže každý z nás vlani vypil vyše 70 litrov tejto vody.

Slovensko je na minerálky bohaté. V minulosti bola za dobrú vodu
považovaná tá, ktorá mala čo naviac bubliniek a minerálov. Dnes sa
chute menia, aj keď len pomaly. "Z hľadiska mineralizácie viedli aj v
minulom roku minerálne vody a sýtené vody. Postupne však rastie podiel pramenitých, stolových a dojčenských vôd, zvyšuje sa aj spotreba jemne sýtených a nesýtených vôd," hovorí Lucia Tomišová, výkonná riaditeľka Asociácie výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd na Slovensku. No ak má niekto rád vodu s bublinkami, nemusí vláčiť domov celé balíky vody, stačí si kúpiť sifón. Z našich obchodov sa síce takmer vytratil, ale v zahraničných obchodoch s elektronikou a domácimi spotrebičmi ho majú bežne.

Zázrak marketingu
To, že sa výrobcom podarilo presvedčiť zákazníkov, aby si kupovali
vodu balenú, ktorá je aj 500-násobne drahšia ako pitná voda z
kohútika, možno považovať za jeden zo zázrakov marketingu. Liter vody z vodovodu totiž stojí približne tri haliere, priemerná cena balenej
vody je okolo 15 korún (0,50 eura). Napriek tomu spotrebitelia
uverili, že balená voda je to pravé. Vplyv na to, kde aká značka
momentálne letí, majú aj celebrity. Na americkom trhu je vďaka nim
momentálne "in" Fiji, artézska voda z ostrova Fidži. Pije ju totiž
speváčka Rihanna aj Zúfalé manželky. Pri presviedčaní o prednostiach balenej vody najčastejšie zaznievajú nasledujúce tri argumenty: je zdravotne neškodná, má praktické balenie a ľudom oveľa viac chutí. Každý z nich sa však dá veľmi ľahko vyvrátiť. Zatiaľ čo na Západe sa ľudia vracajú k vode z kohútika, v krajinách strednej a východnej Európy spotreba balenej vody v posledných rokoch stúpa.

Naozaj viac chutí?
Viacero "slepých testov" ukázalo, že svoju obľúbenú značku, ak nie
je označená, podľa chuti takmer nikto nespozná. A aj keď sa na obale často vyníma pohorie, ľadovec alebo prameň, nemusí to znamenať, že voda bude rovnako panensky aj chutiť.

Zdravotne neškodná?
Pochybovať sa dá aj o argumente, že je zdravotne neškodná, lebo v
nejednom prípade si zákazník prinesie domov z obchodu niečo horšie
ako to, čo mu doma tečie z vodovodu. Ako príklad možno spomenúť trebárs vodu značky Dasani, ktorej názov vybrali sami konzumenti na základe charakteristiky, že má "znieť upokojujúco a má asociovať čistotu". Firma Coca-Cola ju z Európy stiahla, pretože sa zistilo, že Dasani je obyčajná povrchová voda z londýnskeho predmestia Sidcup a obsahuje bróm a karcinogénne prvky. Navyše, podľa magazínu Science News sa môžu z plastových fliaš s vodou uvoľňovať chemikálie podobné estrogénu. Aj preto mnohí ľudia zostávajú verní skleneným fľašiam. Tie by však slovenský spotrebiteľ, až na jednu výnimku, v našich obchodoch darmo hľadal. Výrobcovia už pred viac ako desaťročím ustúpili aj od predaja sýtených nápojov vo viacnásobne použiteľných PET fľašiach. Teplo a slnko najmä pri neperlivých vodách podnecujú tvorbu a množenie baktérií, ktoré môžu vyvolať črevné problémy. Z niektorých mäkších a lacnejších fliaš sa pod vplyvom slnečných lúčov môže do vody uvoľňovať malé množstvo ftalátov. Bohužiaľ, keď si vodu kupujeme, nikdy nevieme, po akom balení sme práve siahli a či sa voda niekde na otvorenom priestranstve "nepražila" celé týždne.

Praktické balenie?
V neprospech balených vôd hovorí aj ekologická stopa, ktorú za sebou
zanechávajú. Výroba PET fliaš je náročná na vodu, energiu aj ropu.
Kamióny, ktoré zabalenú vodu prevážajú často na veľké vzdialenosti, spotrebujú ďalšiu naftu a produkujú výfukové plyny. Z použitých
PET fliaš sa napokon podarí recyklovať iba malú časť, s tou väčšou
sa príroda trápi stovky rokov.No ale kto bude napriek tomu všetkému piť vodu z vodovodu, keď to momentálne nie je in?

Voda z vodovodu
Voda z kohútika je k životnému prostrediu oveľa šetrnejšia, a najmä
je oveľa lacnejšia než voda balená. Vodárenské spoločnosti jej kvalitu
pravidelne vyhodnocujú a podľa nedávnej správy pre Európsku úniu
boli výsledky na Slovensku veľmi dobré "Mikrobiologické a fyzikálno-chemické ukazovatele kvality vody spĺňalo 97 až 99,5 percenta odobratých vzoriek," hovorí Karol Munka z Výskumného ústavu
vodného hospodárstva, ktorý sa venuje skúmaniu kvality a technológie
vôd.Problémy s kvalitou z miestnych zdrojov majú iba okresy Lučenec a
Veľký Krtíš na juhu Banskobystrického kraja a niekoľko východoslovenských okresov. I tam sa však prostredníctvom vodovodov privádza kvalitná voda zo zásobníkov. Ľudia často namietajú, že zdroj vody môže byť v poriadku, ale to, čo tečie z kohútika, nie je pitné. Olovené potrubia už u nás nie sú žiadne a tých ostatných sa báť netreba, pretože, ako vysvetľuje Munka:
"Ak je voda stabilizovaná, teda vo vápenato-uhličitanovej rovnováhe,
dochádza k vytvoreniu ochrannej vrstvy, tzv. inkrustu, ktorý je dobre
priľnutý k povrchu a potrubie chráni. Potom nie je problém dopravovať
vodu aj na veľké vzdialenosti. Napríklad najdlhší vodovod na
Slovensku z úpravne vody v Stakčíne až do Košíc meria 130 kilometrov."


Chlór, ktorým sa pitná voda u nás upravuje, sa v nej nachádza iba v
nepatrnom a úplne neškodnom množstve. Ak niekomu prekáža jeho chuť, stačí nechať vodu chvíľu odstáť alebo použiť filtre. Prednosťou vody z kohútika oproti mnohým baleným vodám je aj to, že nie je tak silno mineralizovaná a vďaka tomu menej zaťažuje obličky. Aj keď denne by sme mali vypiť okolo dvoch litrov vody, v prípade minerálok by to nemalo byť viac ako pol litra. K propagácii pitia vody z kohútika by mali oveľa aktívnejšie pristupovať aj samotné vodárenské spoločnosti. Príkladom by mohla byť Trenčianska vodohospodárska spoločnosť, ktorá už druhý rok organizuje podujatie pod názvom Daj si vodu z vodovodu. Prostredníctvom tejto akcie chcú podporiť myšlienku konzumácie obyčajnej vody z vodovodu najmä u detí, ktoré dávajú prednosť sýteným a sladeným nápojom.