Síce neskôr,ale predsa píšem tento článok.
Ani sme sa nenazdali a opäť tu bol deň kedy má slnko najvyššiu moc. Kupalo, vajano, voláme ho rôzne, no je to azda jeden z najväčších sviatkov v roku. Aj tento rok som sa rozhodol, i keď sám, že navštívim Hrušovské lazy, kde sa konal slnovrat aj minulý rok.
Tešil som sa na mnoho starých,ale aj nových tvárí. Počasie však bolo vrtkavé a tak si to mnohí z nás rozmysleli, iným sa nepodarilo vycestovať vôbec.
Krupinská planina ma privítala výdatným dažďom a Perún ma sprevádzal skoro celú cestu. Aspoň som nemal pocit samoty a niečo mi napovedalo, že ma čaká pekný víkend. To som však netušil, že odbočku k Dobrodejovi miniem tri krát. Nakoniec som ju našiel a poľná cesta dala zabrať môjmu Puntíkovi. V noci som teda dorazil na miesto a našťastie ma čakalo príjemné privítanie a ešte krajší nocľah v chatrči na sene.
Ráno nás všetkých privítala hustá hmla, ktorá sa pomaličky rozplynula do krásneho dňa. Z nitranmi som s apustil do kosenia vysokej trávy, ktorá bola konečne zožatá a kde sa následne vytvoril za pomoci ostatných kruh s bránou a piatimi vatrami. Až neskôr som si všimol veľký stan, pred ktorým spal človek. Bol to Havran z Bratislavy. Pre nich normálna vec, avšak dnu bola posteľ, skrinky, stoličky a spachtoš zahalený do kožušín. Keď sa zobudil, to už po okolí rozvoniavala Hromičova kaša, Dobrodejov himalájsky čaj a Tvorov guľáš. Nakoniec to bola Anička, ktorá dospávala zrejme celý mesiac a ku obedu otvorila svoj revolučný stan, z ktorého bola šikovná dielňa.
Budislav organizoval chod dňa, kým sa boli poniektorí čistotnejší umyť v potoku a na lúke nachytať zopár kliešťov. Pomaly pribúdali ľudia a s nimi aj dobrá nálada. Francúz usporiadal lukostreľbu, ja zase zápasenie a hod skalou. Dobré kláty na hádzanie sú žiaľ len na Velestúre. Po vyhodnotení disciplín som si pochutnal na pohánkovej kaši a opäť na dobrom Tatranskom, či Himalájskom čaji. Musím tieto čínske veci začať variť konečne aj ja.
To sa však už zvečerievalo a žreci domýšľali posledné veci k obradu. Dobiehali posledný ľudia, kamery sa vypli a tak sa všetko moho začať. Úvodné slová koncovky vo mne prebudili spomienky na rôzne chvíle. Uvoľnenie, radosť, šťastie. Mne sa obrad veľmi páčil. Ozembuchový tanec a slová žrecov, tlkoty bubna a Svarogove lúče sa rozžiarili všade navôkol. Spomenuli s apredkovia i Bohovia. Na každú svetovú stranu zazneli slová chváli a úcty. Obetiny, z lásky do ohňa vložené, tváre do neba smerujúce. Ďakujem všetkým, ktorí prišli a verím, že takéto stretnutie občín na Hrušove nebolo posledným.
Perúnov kruh, Svätoháj i Dažbogovi vnuci, stretneme sa aj o rok a možno v ešte väčšom počte.Sláva Bohom, pamäť predkom!
Vo fotogalérii sú uverejnené fotky z tejto akcie.
Bebo
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára