MJASOPUST

U Slovanov sa Fašiangy vyvinuli so starších zvykov na konci zimy. Z prameňov z obdobia Veľkej Moravy sa u nás používal termín mjasopust, ten sa zachoval v čechách ako masopust, u nás na Slovensku sa však pod vplyvom nemeckých kolonistov zaužíval termín fašáng, fašiangy. Odkazy na tento starší sviatok nachádzame vo zvykoch fašiangových a veľkonočných. Všetko nasvedčuje tomu, že došlo k splynutiu viacerých obyčajov, ktoré pôvodne predchádzali zimnému slnovratu a jarnému novoročiu.
V závere mjasopustu bolo dovolené takmer všetko. Bolo možne beztrestné prekáranie, parodovanie uznávaných autorít i spoločenského správania. Takéto vybočenie má významnú psychohygienickú funkciu. Akoby všetko čo človek urobil prechádzalo na identitu dvojníka, postavy ktorú človek za maskou predstavoval. Roľníci sa zabávali rôznymi žartami, pričom tvare mali zakryté jednoduchými maskami z kôry stromov. Dôvod nosenia masiek mohol byť rôzny. Okrem skrývania vlastnej identity, pravdepodobne súvisel aj s kultom predkov. Aj v iných kultúrach sa v tento deň pamätalo na zosnulích kladením jedla na hroby za použitia masiek. Zoomorfné masky zas súvisia s totemovými zvieratami a démonmi a preobliekaním lovcov za zvieratá pri love.
Do fašiangov sa začlenili aj iniciačné obrady spojené sa zmenou stavu jednotlivca. Dospievajúci mládenci si pri tejto príležitosti po prvý krát obliekli mužský odev. Do úvahy v tejto súvislosti pripadajú aj postrižiny ako vhodný čas na prechod z chlapca na mládenca. V tomto čase sa udiala aj väčšina svadieb, čo viedlo k tomu, že svadobné obyčaje prešli do fašiangových slávností a naopak. Po zime končilo obdobie dlhého strádania na konci následkom vyčerpania umierali slabší a starší jedinci. Aj to pravdepodobne súvisí s kultom predkov, mŕtvych príslušníkov rodu. Smrť však nebola u nás chápaná menej dramaticky než dnes a tak kronikári minulých storočí zaznamenali, že fašiang bol najveselším obdobím roka v živote roľníka a štedrému užívaniu jedla, vína a medoviny sa nevyhli ani v spoločnosti vážené osobnosti.
V domoch sa pieklo mäso, no hlavne šišky(pampúchy), alebo aj takzvané fánky ako tradičné fašiangové pečivo pražené na masti. Kladenie potravy na hroby, ako aj predstava, že kto sa na mjasopust nenaje, bude po celý rok hladný upozorňujú na dôležitosť sviatkov, ktorá snáď súvisela z prípravou na nový hospodársky rok, teda s jarným novoročím.
Z hľadiska pracovného procesu sa skončili priadky, na ktoré teraz nadväzovalo tkanie.
Konali sa tradičné fašiangové obchôdzky, pri ktorých sa vyberala výslužka od gazdov na usporiadanie veselia mládeže. Tie prerastali do takých rozmerov, že ich museli v rôznych listoch a artikulách zakazovať pre hlučnosť a nespútanú zábavu.

Žaba