Centrum Vyšehrad

Turiec sa pýši spolu s regiónom hornej Nitry fenoménom ktorý už nemá obdobu nikde inde na Slovensku ani v celom slovanskom svete. Sú ňou dvojité názvy sídlisk na severnej, turčianskej a južnej hornonitrianskej strane. Niekde uprostred leží Vyšehrad – mocenské sídlo z obdobia Staroslovenskej ríše.

Predpokladá sa že jeho vládca zaujal (možno po bojoch, možno politickým dosadením) oba tieto regióny v období Pribinovho kniežatstva o čom majú svedčiť dvojité názvy dedín sídlisk na oboch stranách: Právno, Diviaky, Sučany, Necpaly, Žabokreky, Laskár, Požehy, Nedožery....Tieto názvy údajne dostali svoje mená začiatkom 9. storočia, nie neskôr. Totiž okrem Diviackovcov nie je známy prípad že by feudálny vlastníci pôdy v 13.stor. boli majiteľmi rovnomenných osád. Dôvod duálnych pomenovaní nie je úplne jasný. Nečudo veď tento jav sa nikde inde neprejavil, nie je s čím zrovnávať a žiadna písomná zmienka s podaním vysvetlenia neexistuje. Okrem vyššie spomínaných sú tu ďalšie dvojice – Kľačany, Belá, Bystrička, Rudno, Lazany, Lieskovec, Dubové, Lipovec....

Je možné že vladyka Vyšehradu bol jeden z najvýznamnejších Pribinových vazalov a svojim poddaným vazalom udeľoval pôdu ako odmenu za oddanosť či ich dosadzoval podľa potreby. Ak povedzme turčiansky vladyka Sučan dostal do užívania pôdu na juh od Vyšehradu nazval ho tiež Sučanmi. To je samozrejme len vykonštruovaný príklad.

Podobne je tomu tak aj v prípade že je to výsledok transhumančného chovu dobytka – v lete pastviská na severe, prezimovanie v južnej hornonitrianskej kotline. To by ale Nitriansky Sloveni museli hnať dobytok zo Žabokriek 80 km, zo Sučian 70 km a z Laskáru 50 km hoci mali dosť pastvísk na vlastnej strane a v tomto období už bolo dosť husté a nepochybne trvalé poľnohospodárske osídlenie v Turci s rozvinutou remeselnou kultúrou. Turiec teda nebol ľudoprázdnymi pastviskami a táto teória je vo vedeckých kruhoch všeobecne zamietaná.

Tento jav sa dá vysvetľovať aj útekom obyvateľstva pred vzrastom moci starých Maďarov ktorý mali svoj dosah až do stredného ponitria a predovšetkým veľmoži museli toto územie opustiť za čo dostali pôdu v Turci, ktorý si svoju suverenitu udržal dlhšie a k Uhorsku bol pričlenený až v 11 storočí. Tu Nitrianskí utečenci (tí čo nepadli v bojoch so starými Maďarmi) založili slobodné sídla pomenujúc ich podľa pôvodnej domoviny, možno aj na panstvách Turčanov ktorý to šťastie nemali a z bitiek o suverenitu svojej ríše sa nevrátili.

Nech je s uvedených príkladov pravdivý ktorýkoľvek alebo ani jeden, faktom ostáva že tento jav je ojedinelým dôkazom silného prepojenia dvoch regiónov , ktoré bolo kedysi jednotným panstvom .V každom prípade dáva veľkú možnosť romantického fantazírovania na ktoré si treba dať pri hodnotení historických faktov pozor. Z hľadiska Vyšehradu ako mocenského sídla je nutne ešte spomenúť že je to jediné hradisko v Turci ktorá bolo podrobnejšie archeologicky preskúmané a možno práve preto je stavané do pozície centra. Tým však kľudne mohol byť aj Turčiansky hrad (dnes Zniev ), alebo Blatnica.

Žaba