Priezračne čisté vlny svahov,
čo dvíhajú sa ku Kľaku
a vedľa Lysec s Ploskou drahou,
halicou hlavu do mraku.
vo výši bodka jasajúca
rozsýpa trilky po poli,
ó, krása, nikdy nestarnúca
hry svetiel, tieňov na holi!
Nebo si sadá na čakanku,
bozkáva klincov rubíny
a srdce budí z tiaže spánku-
i to je náhle bez špiny-
Striebro sa leje do zelene
a odráža sa v blankyt späť,
oči sú svetlom oslepené
a ústa tíchnu, slov dosť niet,
vyspievať krásu tohto kraja,
čo leží vrchmi objatý
a je mi vábnou bránou raja,
slnkom a jasom bohatý.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára