Rodov deň

Ako každým rokom sme sa aj tento prišli poďakovať Bohom za úspešné zavŕšenie hospodárskeho roka. Tentokrát sme sa však zišli z každého kúta Slovenska. Od Bratislavy cez Senicu, Nitru, Poprad a Prešov až po Stropkov.

Naše kroky sa začali stretávať v sobotu poobede. Jeden po druhom sme sa pomaly chystali na podvečerný obrad. Predtým sa však varil guľáš, ktorý medzitým precestoval dva kotlíky. No nakoniec sme ho úspešne dovarili vďaka Bohom a dobrým ľuďom.
Po usadení sa v našich luxusných apartmánoch a rozbalení kufrov, sme sa konečne mohli venovať koštovaniu Žabových koláčov a švédskym stolom, na ktoré som sa tak tešil. Rozbiehali sa debaty medzi nami a ja so Žabom sme zatiaľ pripravovali veci na obrad. Každý z nás si pomaľoval vajíčko či vymodeloval niečo z cesta.

Pomaly sme sa začali zbierať pred chatou a naše kroky smerovali k Rodovi. Predierali sme sa cez lesy až sme napokon dorazili na posvätné miesto. Tam nás už privítali Bohovia a ich priazeň bolo cítiť všade, nehľadiac na prekrásne jasnú nočnú oblohu plnú hviezd. Začalo sa už schyľovať k noci, keď som vytiahol ocieľku a kremeň, zažal oheň a privolal tak Svaroga, ktorý nás sprevádza na každom obrade. Do toho bolo počuť zvuky koncovky a spev žreca. Nasledovalo umytie rúk na znak očisty a následné krúženie v kruhu so spevom a rozsýpaním obilnín, soli a maku, aby do nášho kruhu nevstúpili zlé sily duchov a démonov. Svarog čoraz viac otváral svoje dlane a Rodovi bolo krásne vidno do tváre. Nasledoval príhovor žreca k Bohom a kladenie obetín (chleba, soli a vody) čím sme vyjadrili úctu a vďaku. Každý z nás potom rozbil vajce k nohám modly ako symbol stvorenia sveta a vyriekol pri tom vetu, ktorá bola namaľovaná na vajíčku. Žrec pozdvihol krčah s medovinou so slovami:

Vďaka Ti za zozbieranú úrodu.
Našu snahu odmeňuješ darmi, ktoré berieme s vďakou a my ťa neprestávame velebiť.
Prosíme Ťa, aby aj nasledujúci zber bol tak štedrí ako tento.

Odlial dúšok medoviny matke Zemi, a postupne koloval krčah v kruhu, pričom z neho odpíjali aj ostatní. Potom už každý z nás vkladal do ohňa individuálne obety, ktoré si pripravil a týmto vyjadril svoju osobnú túžbu. Takto sme zakončili krásny obrad a rozjímali sa v prítomnosti Bohov v hustom lese.

Nastala číra tma a my sme sa už aj poberali naspäť. Na cestu nám svietila žiarivá Luna a uľahčila nám náš príchod na chatu. Naše hodovanie zahájil Žaba krátkym príhovorom, ktorým priblížil ciele nášho spolku – Rarachu, medzitým som priniesol guľášik, ktorý už na nás netrpezlivo čakal v chladnom kúte. Pri dobrom jedení a pití medoviny a piva sa už ľahko každému rozplietol jazyk a takto sme pokračovali v družných debatách až do skorého rána. Samozrejme nemohli chýbať Armyho historky a Doktorove slová o stvorení sveta, ktoré nás vždy vedia pobaviť. Sud piva nám však vystačil len tak – tak, no aspoň to bol popud pre nás posledných, aby sme už išli snívať.

Oslava Rodovho dňa teda dopadla dobre, chatár neutrpel ujmu na majetku a ani mi na zdraví. Nechýbali slová lúčenia a túžbe po ďalšom stretnutí.

Ďakujem Bohom, že nám dopriali stretnutie v takom hojnom počte a dúfam, že vypočuli naše slová a dušu každého z nás budú sprevádzať životom aj naďalej.

Bebo