Hody

Na dožinky nadväzujú aj hody a majú viaceré zhodné prvky. Hody završovali konečný výsledok poľnohospodárskej produkcie, boli pôvodnou hostinou rodu, na ktorej sa v hojnej miere konzumovali dary polí, lesov a riek. Čas na ne prišiel vtedy, keď už bolo zožaté obilie, odrastená mladá hydina, dobytok a lov prinášal optimálne výsledky.
Najčastejšie sa obetoval kohút, alebo kozľa. Zviera sa usmrcovalo verejne a mäso sa konzumovalo spoločne. Kohút bol u Slovanov predovšetkým obetným vtákom o čom svedčí množstvo dôkazov z rôznych období. Spôsob usmrcovania je rôznorodý od jednoduchého stínania, až po konanie súdov nad ním, v zinscenovanom monsterprocese. Každý zúčastnený musel z neho zjesť aspoň kúsok a kým sa tak nestalo, nik nesmel opustiť obec. Kozľa najčastejšie usmrcovali zhodením zo skaly, lešenia, alebo aspoň najvyššej budovy v obci.
Pri hodoch nesmela chýbať hostina so spevom a tancom. Mládež zapálila sviecu a oslava (ktorej sa podľa povery zúčastňovali aj mŕtvy členovia rodu) sa neskončila kým sviečka nezhasla. Odtiaľ pochádza český názov hodov – posvícení.
Celý zvyk sa odvodzuje z praslovanských obetných slávností na počesť rožaníc, ktoré ako božská dvojica ochraňovala rod, starali sa o vlahu polí, o rozmnožovanie lovnej zvery a dobytka.
Celkove sa ukazuje, že v slovanskom staroveku boli hody medzníkom hospodárskeho výročného cyklu. Zároveň bol sviatkami rodu a cez rodové formácie aj sviatkami miestneho spoločenstva, na ktoré pôsobili ako zjednocujúci faktor.

Žaba