Aduš Žaba - Pravda

Posledný výdych posledných,
došli sily, nemá kto brániť val
a jeden z mečov hrdzavých
tu pre teba leží aby si ho vzal.

Práve ty musíš
zdvihnúť meč predkov spod bahna lží,
prebiť sa do skrýš
až k pravde tam kde bola vždy.

V kúte duše zapadlom
za stenou času, strachu, klamstiev, snov
sám si jej ťažkým žalárom
držíš ju v chládku vlastnou ľahostajnosťou.

Lož jak slina vypľutá,
tak ju zotri, bráň si rodu česť.
Pravda je minca dvojaká,
ty maj tú svoju a nenechaj sa zviesť.

Len tebe sa dá
načrieť na dno svojich vlastných síl.
Keď pravda na teba zavolá
zostaň pri nej bráň ju do posledných chvíľ.