Narodenie dieťaťa

Obyčaje spojené s narodením dieťaťa v rodine patria medzi najstaršie, no dnes už je zložité odpozorovať ktoré z nich sú predkresťanského dáta a ktoré boli zavedené cirkvou. Popri kresťanských tradíciách sa uchovali aj zvyky ľudového pôvodu.
Predovšetkým tu bola snaha ovplyvniť pohlavie dieťaťa pred narodením, k čomu sa používali rôzne magické predmety vkladané pod posteľ, alebo pod vankúš. Záležalo totiž na tom či sa narodí chlapec – ako pomocná sila na hospodárstve a pokračovateľ rodu, alebo dievča ktoré po výdaji z domu odíde.
Pohlavie dieťaťa sa aj veštilo čo sa robí dodnes (môj svokor sa chváli že je lepší než sono) a používali sa praktiky na zaistenie budúceho šťastia potomka.
Matka v dobe tehotenstva sa musela podriadiť určitým zákazom a obyčajom. Nesmela sa pozerať na mŕtvych, nič zabiť, ak sa zľakla, alebo popálila nesmela sa dotknúť brucha.
Hoci užívala výnimočný stav v spoločnosti rodiny považovala sa za nečistú. Musela sa mať na pozore pred zlými silami vo väčšej miere než obvykle.
Ako tomu bolo u všetkých prírodných národov aj u našich predkov bolo obvyklé že rodička sa snažila utajiť presný termín pôrodu, aby nemohli byť vykonané prípadné škodlivé kúzla. Malo o ňom vedieť čo najmenej ľudí a tak matky vyhľadávali osamelé a temné miesta (napr. humno alebo dnes ťažko k tomu účelu predstaviteľný chliev), dokonca les alebo pole. Prípadne to mohol byť kút izby kde mala tehotná pristavenú svoju posteľ a k pôrodu bývala prizvaná babica.
Po narodení sa dieťa uložilo pod pec na kožuch aby bolo zdravé (oheň mal ochrannú funkciu a v starších dobách sa dieťa uložilo k ohňu) a kučeravé. Dievčatám sa do kúpeľa pridávala žitná slama aby im narástli dlhé vlásky. V celom Turci bol rozšírený zvyk prišívať na prvú košieľku červenú stužku alebo súkno chrániacu pred urieknutím. Do kúpeľa sa tiež dával med, hrušky... aby bol život sladký a chlieb aby bolo dieťa prajné a dobré.
Do troch dní od narodenia sa očakával príchod sudičiek, inde sa verilo že bytosti osudu sú rodičke nápomocné už pri pôrode.
Na stole muselo byť pre ne nachystané víno či medovina a chlieb, prípadne koláče – radostníky, ktorými sa potom hostili návštevy chodiace vinšovať s drobnými darmi, najčastejšie s poživňou alebo alkoholom.
Žena v období šestonedelia sa považovala rovnako za nečistú a magickú funkciu tu plnila predovšetkým voda ktorou sa denne umývala. Možno predpokladať že sa využívala voda posvätných studničiek prípadne zozbieraná rosa. V tomto období jej boli zakázané niektoré práce, najmä tie ťažké, no nesmela napríklad ani piecť chlieb, ťahať vodu zo studne alebo vchádzať na niektoré miesta, siať ani sadiť. Zvýšená pozornosť sa venovala najmä prvorodičkám. Prelomovým obdobím bola vácka. V Turci, keď šla šestonedieľka na vácku dali pod prah vajce a ona ho prevrhla aby dieťa neschorelo. Vajce dali potom žobrákovi aby prosil o zdravie dieťaťa.
Do prvého roka sa dieťa zvalo dojčaťom. Nesmeli sa mu strihať vlasy ani nechty (tie sa mohli len obhrýzať matkou). Dieťa sa nesmelo vidieť v zrkadle aby neonemelo.
V prvých mesiacoch bolo len v opatere matky, neskôr aj starej mamy ak nemalo starších súrodencov schopných obstarať ho. Detská úmrtnosť bola vysoká a tak nebolo spúšťané z očí a chránené magickými predmetmi, keďže sa verilo že chorobu možno vyvolať urieknutím, uhranutím alebo opantaním zlými silami. Z detského veku do chlapčenského či dievčenského vyrástlo vo veku siedmich rokov a bolo ohraničené postrižinami, ktoré znamenali postup v hierarchickom rebríčku rodiny, aj spoločenstva.


Žaba