Človek s úmyslom chrániť sa pred rozmarmi počasia a ochrany pred chladom staval vždy svoje obydlia. Tie sú dnes dôkazom vyspelosti jednotlivých kultúr, vzhľadom k vtedy používaným konštrukciám. Sú však aj odkazom pre domy 21.storočia. Totiž domy našich predkov postrádali čokoľvek nepraktické, na rozdiel od dnešných domov neboli rozmarným pokusom o zviditeľnenie sa, neslúžili k obdivu susedov, neboli násilným pretvorením prírodného okolia, ale plnili predovšetkým svoju pôvodnú funkciu – chránili svojich obyvateľov pred vonkajšími vplyvmi.
Obyvatelia Turca sa svojou architektúrou nijak zvláštne nevymykajú zo svojho najbližšieho okolia. V najstaršom období boli osídlené jaskyne v okolí Blatnice, no nič nenapovedá tomu že boli obývané trvalo. Ľudia sa do nich uchyľovali najmä v čase nepokojov, prírodných katastrôf, kultových obradov, alebo v období poľovačiek. V jaskyniach Mažárna a Na Vyhni sa našli keramické črepiny a artefakty takmer všetkých sídelných kultúr Turca.
O obydliach lužickej kultúry sa usudzuje že to boli menšie nadzemné chaty zrubovej konštrukcie.
V prípade sídel púchovskej kultúry šlo už o skutočné domy kolovej konštrukcie z kamennou podmurovkou aj dlažbou, výbornou ochranou proti vzlýnavej vlhkosti, ktorá ma nežiadúci vplyv na hlinu a drevo, hlavné stavebné materiály používané až do 2O storočia.
Za obvyklé obydlie našich slovanských predkov sa až stereotypne považuje zemnica. Aj napriek tomu že sa dala postaviť len na sprašových pôdach bol tento typ príbytku skutočne najčastejšie používaným. Tam kde spodná voda, alebo kamenité podložie takúto stavbu neumožnili postavil sa nadzemný dom zrubovej alebo prúteno – hlinenej konštrukcie.
Stavba zemnice mala svoje neodškriepiteľné pozitíva. Bola jednoduchá, najčastejšie s rozlohou 6 – 12 m2 a jama bola hlboká 70 až 90 cm. Steny zrubovej konštrukcie podopierali strechu pokrytú hrubou vrstvou slamy alebo tŕstia.
Takáto stavba má výborné tepelno – izolačné vlastnosti. Je vykurovaná ohniskom (neskôr kamennou a hlinenou pecou) pri varení stravy a teplom z tiel obyvateľov. Hrubá vrstva strechy bráni uniku tepla, na výrobu snopkov sa používala slama z ešte nezožltnutého žita čím sa zachovala ich pružnosť. Dym prechádzal voľne cez strechu čím slamu prirodzene konzervoval. Hlina udržuje 40 – 50 percentnú vlhkosť v dome, výborne akumuluje teplo a je schopná pohlcovať prípadné zápachy.
Ľudové staviteľstvo Turca vychádzalo z prírodného prostredia ktoré ho obklopovalo zo všetkých strán, prevažovalo zrubové staviteľstvo a murované stavebné techniky s použitím pálenej tehly sa začali na dedinách uplatňovať až od poslednej tretiny 18. storočia.
Jednopriestorový dom sa objavoval ešte v 14 – 15. storočí z ktorého sa vyvinul dvojpriestorový až 15 – 17. storočí. K tomu sa postupne pripojil pitvor a hospodárske miestnosti.
Strecha bývala ešte dlho pokrývaná slamenou krytinou, neskôr šindľami potom čo dediny sužovali požiare.
Stavba domu bola s výnimkou šľachtických sídel výhradne v rukách jeho budúcich obyvateľov. Celá stavba bola realizovaná v podstate svojpomocne, prípadne si rodina aj susedia pomáhali na oplátku.
V tom je hlavný rozdiel oproti dnešku, keď si na stavbu domu objednávame stavebné firmy a úloha staviteľa spočíva v splácaní hypotéky a vyrovnávaním sa zo stresom spôsobeným navyšovaním úrokov.
Za relatívne krátku dobu mu vyrastie na pozemku stavba z tehál a betónu, so žiarivou fasádou a vysokou energetickou spotrebou. Firma mu postaví dom, ale nie domov!
Domov to je miesto stvorené tebou. Skutočný domov to je aj dokaz tvojich schopností a v prípade ekodomu aj odrazom tvojho vnútorného presvedčenia a prírodného ducha.
Nízkoenergetický alebo pasívny dom je veľkou výzvou pre staviteľa. Počiatočné náklady na stavbu sú častokrát vyššie než u bežného domu, avšak táto strata sa po čase vyrovná úsporou čoraz drahších výdavkov na spotrebu energií. Je dokonale zateplený, má čo najjednoduchší kompaktný tvar čo vedie k nižšej energetickej náročnosti a získava ju aj pomocou slnečných kolektorov (pomocou ktorých sa ohrieva tiež voda) či orientáciou veľkých okien na južnú, slnečnejšiu stranu. Vhodné sú prírodné materiály najmä drevo (ktoré má svoje uplatnenie vo všetkých častiach stavby od obkladových stien cez konštrukciu domu a strechy až po nábytok), slama, tŕstie, konope, ľan aj vlna (na zateplenie obvodových stien aj strechy), hlina (vnútorné priečky) ktorá je výbornou akustickou zábranou a má prirodzené vlkopriestupné vlastnosti.
Tento trend je viditeľný najmä v zahraničí napr. v Rakúsku no postupne sa dostáva aj k nám. Zohľadnenie energetickej efektívnosti a rešpektu k prírode by malo byť najdôležitejším motívom pre rozhodnutie zvoliť práve tento typ domova.
Žaba
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára