Mokošin deň

Keďže Mokoši, bohyni ženskej plodnosti a zeme, je zasvätený piatok, a navyše nás na obrad pozvali naši dobrý kamaráti z Dažbogových vnukov, rozhodli sme sa teda stráviť posledný októbrový večer v ich krásnom kraji.

Kým sme vyšli strmým kopcom na miesto, kde nás už čakali naši priatelia, bol už tmavý večer. Skoro jasná obloha, trochu silnejší vietor a jasná vatra nás privítali na mieste, kde bolo vo 8. storočí staré slovanské hradisko, obohnané mohutným kamenným valom, založené Slovanmi v období Veľkej Moravy. Už tento fakt v nás všetkých budil dojem, že nestojíme na kdejakom mieste, ale na zemi poznačenej históriou.

Po vrelom privítaní a vybozkávaní našej jedinej ženskej účastníčky – Aničky, sme sa pobrali k samotnému obradu, ktorý začal vykopaním jamy, do ktorej sa vkladali obetiny. Obrad začala Anička a Budislav príhovormi k Mokoši. Krásne slová úcty a vďaky sa rozplývaly po okolí a mocný Stribog ich zanášal ďaleko od nás. Neskôr sme sa i my ostatní zúčastnení zapájali do obradu a vyjadrili svoju vďaku vlastnými slovami a vložením obetín do jamy. Jama sa zahrabala a nakoniec sa pripíjalo medovinou na Slávu Bohom a predkom, čím sme pomaly ukončili obrad a pobrali sa do mesta, kde sme ešte v debatách a rozhovoroch pokračovali do neskorých hodín.

Týmto sa chcem poďakovať našim dobrým kamarátom Dažbogovym vnukom a hlavne Budoslavovi za pozvanie na obrad, ktorý bol na veľmi dobrej úrovni a vo mne samotnom zanechal hlboké dojmy.

Dúfam teda, že Mokoša vypočula naše slová a aj budúci rok bude dozerať na prírodu a aj na naše duše.

Sláva Mokoši, Bohom i predkom našim.

Bebo