Zachveje sa matka zem z hnusu, strachu, hanby tej, že živí človeka a zle jej trávi. Pod nohami stráca sa pôda, tá živá masa, sme to my, kto ju otrávil. Uvoľnia sa korene v nás – vo mne a aj v tebe, to puto odveké už viac nie je. Z pôdy otrávenej, z hnojív jedov čo sú v nej zdravý klas už nevyzreje.
Dažbog končí svoju púť. Dlho tešil tento ľud z výšky nebeskej a veľkej diali. Dnes besnie v zlovôli, zajtra lúčom dovolí nech sa všetka špina tam dolu spáli. Možno na dážď čakajú, no zľutovanie nemajú tie blesky Perúna a vody tok. Dážď kyslý ako kvas za odmenu skropí nás že miesto slov vďaky stúpal k nemu smog.
Stribog vo svojom hneve jak víchrica reve, na mestá špinavé zlý vzduch fúka. Zabudlo mu na meno to nevďačné plemeno. Zduje sily posledné a kto ho spúta? Schnú jazerá, potoky čo tu tiekli po veky – živé jak tance rusaliek. Tu stíchne rytmus vĺn, do tanca nehrá im spln, iba mútne hučanie mŕtvych riek.
Kde nájde duša pokoja, keď už lesy nestoja? Kde stál háj tam je lúka tichá. Tam na holine pňov sám s maličkou dušou čakaj na trest od Lesovíka. Však už im je beda, chcú klamať sami seba a pravda je cnosť šľachetných. Bedári na duši, si zapchajú uši, Prove ty vidíš čo pravdy sa skrýva v nich.
V naivite a pýche hľadajú pohodlie tiché a nájdu pec vyhasnutú. So svojou povahou skúpou vyhnali rarachov z kútov, možno tu zistia pravdu krutú. K čomu sú rodiny? Tisíce nevinných umrú prv než sem prídu. Nik z nich šancu nemal, Mokoš krvaví si tvár nechtami podpíše našu vinu.
Pamätáš si si istý na čas keď boli čistý, Rod ty si tu bol prvý. To si ešte neznal hnev, ich jazykom si rozumel kým boli čistej krvy. Dnes je skutočnosť krutá, strhali bratské putá, už len závisť je v nich živá. Ľahká, plytká zároveň ako igrica pieseň, čo sa spil a text mu chýba.
Ľahostajnosť tupá, stratený ako tulák smúti Radegast čo schodil svet. Aj bystrý zíde z cesty no zo sveta nerestí len hlúpy nehľadá cesty späť. Hej matička zem, kto sa vráti? Ja neviem, kto sa skloní k tebe v pochopení. Uvidí v tebe ženu, nami zúboženú a spýta sa hlasom prekvapeným........................................................................ty plačeš matka?
6 komentárov:
Čo povedať, chytilo ma to za srdce. Krásne, lež žiaľ pravdivé a smutné.
No je to určite jeden z článkov,ktorý donúti človeka uvažovať.Pekne Žaba,tebe sa to podarilo.
Krásne, pravdivé a citíť že tie slová sa rynú priamo zo srdca
Musím pochválit celý Rarach, za tento web aj za ich činnosť. Držte sa chlapi a nezíďte z cesty predkov.
Bohovia nech vám pomáhajú!
Ten anonym som ja, teda Budislav od Dažbogovych vnukov, len ja nemam ten google ucet a nechcelo sa mi prihlasiť: )
Tak ešte raz, veľa zdaru chlopi!
Budislav a Dažbogovi vnuci
Vďaka za slová chvály Budislav.Aj mi sa tešíme z vašej činnosti a už sa nevieme dočkaj aj vašej stránky.
Nech vás sprevádza sila našich predkov.
Bebo
Pri smutných chvíľach človek napíše neskutočne dobré veci :)
Zverejnenie komentára