Ekoživot

Príroda – prirodzené prostredie, neustále sa od nej vzďaľujeme, niekedy sa ňou inšpirujeme, aby sme sa od nej v konečnom dôsledku ešte viac vzdialili. Prírodné materiály a prostriedky nahrádzame umelými, hoc často nedosahujú ich vlastnosti a ich výroba vyžaduje veľké množstvo prostriedkov a energie. Pritom príroda poskytuje high – tech materiály a prostriedky vyvíjané milióny rokov.
Existuje množstvo systémov ako tieto procesy využiť a to bez zbytočného plytvania, znečisťovania a poškodzovania krajiny, ktorú je možné využívať ohľaduplnejšie.
Jednou hlavných príčin poškodzovania ekosystému je úpadok vidieka a s tým spojená urbanizácia a industrializácia spoločnosti, dôsledkom ktorej dochádza k preľudneniu, veľká masa ľudí vytrhnutá zo svojich koreňov je v meste nútená žiť konzumným spôsobom, vyrábať a kupovať ekologicky nestráviteľné produkty a neskôr sa ich zbavovať ukladaním vo svojom okolí. Tento spôsob existencie je veľmi náročný na objem energií a tak je drahý pre konečného spotrebiteľa. Trend je trvalo neudržateľný, čo je jasné na prvý pohľad, avšak ľudia akoby sa báli prebudiť. Načo? Veď zatiaľ to funguje.
Naši predkovia sa nebúrili proti odvekej logike prírody, boli od nej závislí (rovnako ako dnes my) a odrhnúť sa od živiteľa vlastnej existencie znamenalo istú záhubu.
Je nutné tento základný princíp slovenstva – úctu k matke zemi, aplikovať do našej doby. Využiť tie pozitíva čo nám prináša moderná veda, byť si vedomí ich následkov a nedostatkov, k tomu aby sa zastavil zhubný proces neobmedzeného plytvania.
Získavanie potravy je jeden z najzákladnejších problémov človeka. Starí Sloveni nejedli mäso v takej miere ako my. Základom ich potravy boli obilné kaše, mliečne výrobky a pečivo, sezónne ovocie a zelenina. Mäso sa jedlo zriedkavo a bolo skôr sviatočným pokrmom. Dnes jeme veľa mäsa a problémy s tým spojené na zdravie človeka sú všeobecne známe. Hlavný problém je však v tom, že na vykŕmenie veľkého počtu zvierat je potrebné obrovské množstvo potravy ( sója, kukurica, zemiaky, repa, množstvo obilovín) a tie by boli schopné nasýtiť mnohonásobne väčšie množstvo ľudí. Na to je potrebné omnoho väčšie množstvo pôdy, vody a energií než je dlhodobo únosné. Pôvodné plodiny ako špalda či bôb boli vytlačené na úkor krmiva pre dobytok a hydinu.
Pôda už akoby sa ani nedala obhospodarovať bez chemizácie. Očakávať že sa to zmení celoplošne by bolo naivné. Vzorom tu môžu byť jednotlivci, ale aj niektoré menšie poľnohospodárske zoskupenia ktoré využívajú vermikompostáciu na hnojenie a vedľajšie produkty a odpad využívajú na biomasu. Tieto techniky je možné využívať aj na vašej záhrade vedľa rodinného domu.
Za zásadnú možno považovať tiež otázku získavania energií z alternatívnych zdrojov, resp. ich šetrením. Tú sú tie najhlavnejšie.

Voda – hlavnou prekážkou je finančne a časovo náročná výstavba vodných priehrad a narúšanie pôvodných riečnych ekosystémov. Je to však veľmi silný zdroj a v tejto oblasti sú už preverené postupy a výsledky.

Vietor – je nespoľahlivý zdroj (závisí od sily a smeru vetra, nie je ho možné vybudovať všade), spôsobuje hluk ( z motora, prevodov a obtekaním vzduchu okolo listov vrtule) a optické emisie (sveteľné záblesky a tieň). Výhodou je údajne lacná technológia.

Slnko – technológia na získanie energie zo slnečného žiarenia je veľmi drahá, slnečné kolektory stoja státisíce a návratnosť je často krát sporná (závisí od výrobcu a intenzity slnečného svitu v danej oblasti). Získaná energia na teplo alebo ohrev úžitkovej vody je už zdarma, pretože slnko faktúry neposiela.

Biomasa – na získanie energie sú potrebné veľké objemy biomasy. Kvalita záleží od jej zloženia (fekálie, drevoštiepka, poľnohospodárske produkty a odpad). Je lacná, spoľahlivá a mnohí ju považujú za riešenie pre revitalizáciu vidieka. Netreba je dovážať zďaleka, peniaze ostávajú v regióne, nehrozí jej vyčerpanie a nahrádzaním fosílnych palív znižuje produkciu CO2 .

Geotermálna energia – Jej zabezpečenie je veľmi nákladné. Najvačšiu položku tvorí často hlboký vrt k prakticky nevyčerpateľnému zdroju energie – horúcej vode. Ďalej sú potrebné prívodové a vratné potrubia, vykurovacie telesá a jazierko na odpadovú vodu.

Podmienkou pre získavanie energií z alternatívnych zdrojov je zabezpečenie domu pred tepelnými stratami. Samozrejmosťou by preto mal byť nízkoenergetický prípadne pasívny dom. Obzrieť sa za odkazom našich predkov v tomto prípade stojí za to. Žili najčastejšie v zemniciach so strechou pokrytou slamou. Hĺbka zeme, steny vymazané hlinou a izolácia v podobe slamenej strechy sa znovu zavádza pri stavbe dnešných ekodomov. Takéto bývanie je zdravšie, finančne výhodnejšie a nezaťažuje okolie v takej miere ako klasická stavba.
Odľahčenie dopravy je ďalším krokom v ústrety zdravšej krajiny a treba začať od seba. Autom sa dnes vozíme aj na vedľajšiu ulicu, tovar sa dováža zďaleka, hoci podobný sa vyrába aj v našom regióne – ten sa vyváža zas inam. To a mnohé iné vedie k zvyšovaniu emisií. Bicykel a hromadná doprava sú dnes pojmy ktoré sa dnes dávajú do súvisu s alternatívnym spôsobom dopravy a presun po vlastných to už je čosi ako šport. A to je choré ako celá táto spoločnosť.
Sloveni, naši predkovia, odveky spútaní s pôdou ktorá ich živila, cítili potrebu strážiť ju a brániť, mágiou, zvykovým právom aj zbraňami. V tom je zásadný problém oproti dnešku, pretože našou potrebou je využívať ju a ovládať.

Žaba