Veľká noc

Predošlé obrady mali za cieľ umožniť príchod nového hospodárskeho obdobia a s jeho príchodom vzišla potreba nových úkonov, pri ktorých starým Slovákom šlo najmä o zabezpečenie dobrej úrody, zdravia ľudí, hospodárskych zvierat, očistu zlých síl a získanie náklonnosti zomretých, čiže vlastne rovnaké ciele aké sa prelínajú väčšinou hlavných sviatkov našich predkov.
Nové obdobie vyžaduje nový život a to vyžaduje čo najviac nového u ľudí aj v ich okolí. Novosť sa tu prelína s čistotou. Aby mali rituáli úspech treba obnoviť a vyčistiť príbytky , riad z ktorého sa budú jesť obradné jedlá, treba dbať na osobnú čistotu a obliecť si nové, alebo aspoň čisté šaty. Práve z týchto požiadaviek vychádza jarné upratovanie a kupačka.
K týmto sviatkom neodmysliteľne patria zelené konáriky, najmä vŕbové prúty (bahniatka, bárky, maňky), tie mali totiž mnohoraké využitie: zastoknuté do drevenej hrady chránili pred bleskom, v prvej vyoranej hradbe chránili pole pred krupobitím, vyháňal sa nimi dobytok na prvú pašu, zapichávali sa do hrobov...
V predstavách dávnych predkov sa mohli duše prebúdzať ako celá príroda, rastliny a dreviny boli sprostredkovateľmi medzi živými a mali za cieľ celý proces uľahčiť.
V artikulách evanjelickej cirkvi ešte zo 16. stor. (Gemer, Hont) sa spomína zákaz klásť k hrobom na veľkonočný piatok drevené klátiky v podobe človečej tváre, čo nasvedčuje významnú zložku obradov, ktorá sa prináležala kultu mŕtvych.
Okrem rastlín návrat uľahčovali aj vajíčka kladené na hroby, prípadne iné jedlá. Niektoré druhy jedál, napríklad prívarky z mladej zeleniny (zvyčajne zo žihľavy) mali upevniť zdravie a silu. Obilninové pokrmy mali mať priaznivý vplyv na úrodu, mäso na bohatstvo (inde však mäso nejedli z obavy, že pre nešťastie potom budú musieť úžitkový dobytok predať na výsek.
Jarná voda mala magickú funkciu s liečivými účinkami. Stará predstava vraví, že kto do Veľkej noci vyčistí aspoň jednu studničku bude po celý rok zdravý. Kúpanie, polievanie a šibanie mladým prútím, či korbáčom, malo priniesť očistu od zlých síl. Kúpať sa chodili k riekam starí, mladí aj deti. Polievanie a šibačka však boli naproti dnešku výsadou mládeže - slobodných dievok a chlapcov.
V rôznych regiónoch boli zvyky odlišné, k ich zjednoteniu došlo až po druhej svetovej vojne a dnes už málo pripomínajú ich pôvodnú formu. Ich význam bol nahradený ukrižovaním Krista a jeho vzkriesenia.

Žaba